Vyhľadávanie
Životom a smrťou Bratislavy v edícii Bratislava – Pressburg
Juraj Hradský: Bratislavskí majstri kati
Bratislava, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT 2006
Skôr narodení sa možno ešte pamätajú na stošesťminútovú drámu Majster kat, ktorú v roku 1966 režíroval Paľo Bielik. Skvelý Vlado Müller si vo filme zahral posledného bratislavského kata Emila Targu. Akurát že príbeh, meno i čas pôsobenia posledného bratislavského kata boli fiktívne. Do skutočného obrazu o vykonávateľoch stredovekej justície čitateľskú pospolitosť dnes uvádza Juraj Hradský non-fiktívnym populárno-vedeckým dielom Bratislavskí majstri kati.
Buďme objektívni a priznajme: o bratislavských katoch sa už v minulosti v rôznych knihách dalo dozvedieť mnoho zaujímavostí, Hradského hlavný prínos spočíva v aktualizovaní a doplnení starších neúplných a roztrúsených poznatkov, v ich prehľadnom usporiadaní a vo vkusnom podaní témy. Lebo téma je to z viacerých dôvodov ošemetná. Pri opisovaní podrobností mučenia by autor poľahky mohol byť obvinený z propagácie sadizmu. Pomiňme triviálne žalúdočné nevoľnosti. Zjednodušením problematiky, takým vďačným v laickej verejnosti, by kriminalizoval samotných katov, prípadne nariaďovateľov rozsudkov, čo bývali najčastejšie richtári s prísediacimi radnými, občas župani, cirkev...
Autorovi sa treba poďakovať, že uvádza bratislavské/prešporské reálie do súvislostí s obdobnými na území Slovenska, širšie v Uhorsku, či v Európe (najmä Nemecko). V poslednej kapitole knihy dokonca hľadal a úspešne našiel súvis tejto tristnej tematiky s literatúrou - v povestiach.
Ešte predtým však účelne rozdelil celú problematiku na kapitoly o histórii privilégií a vývoj justície v Prešporku, o osobných pomeroch katov, o stavbách popravísk a zvykoch pri popravách a nakoniec o sfére exekučných a mučiacich nástrojov. Je sympatické, že Hradský aj v katoch videl ľudí ťažkého remesla, ktorých nezriedka ťažoba z povolania priviedla k alkoholu či k iným nerestiam. Väčšina miest na voľné miesta katov ťažko zháňala nových adeptov. Hoci spočiatku katovstvo patrilo k váženým povolaniam, s pribúdaním nariadeného útrpného mučenia a ubudnutí klasických popráv mečom sa vážnosť vytrácala a bežní ľudia sa katov čoraz väčšmi začínali strániť.
Krátke príbehy obvinených i katov dokazujú, že autor sa v prvom rade snažil priblížiť nám remeslo majstrov popravného meča v korešpondencii s účelným náznakovým priblížením doby, v ktorej títo ľudia žili. Bez pochopenia doby sa totiž ľahko odsudzuje, a to nie je prípad iba stredovekých katov. Nuž, a ktože bol tým posledným katom, ktorému vo filme zmenili meno i roky pôsobenia? Augustín Spindler – popravoval do roku 1844.
Michal Schuster
