Vyhľadávanie
Mária Pőtzl-Malíková: Bratislavský hrad za Márie Terézie
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008
Bratislavský hrad je práve v ďalšej rekonštrukcii, čo sa stalo aj predmetom častých otázok o vhodnosti investovania množstva financií na takéto účely práve v čase terajšej krízy. Počuli sme hlasy politikov, ekonómov, radových občanov, ale akosi nebolo na verejnosti k tejto téme počuť hlasy pamiatkarov či historikov. Hrad si nepochybne vážime ako pamiatku i symbol, chceme, aby dobre vyzeral, ale majú práve teraz z neho profitovať stavebné firmy za neskutočne drahé peniaze daňových poplatníkov?
Takéto otázky si nekladie autorka knihy o slávnej minulosti Hradu v dobe panovania cisárovnej Márie Terézie. Profesorka Pőtzl-Malíková (nar. 1935), Slovenka žijúca v Mníchove, vo svojej knihe na úvod približuje najstaršie dejiny Hradu v jeho slovanskom období (ostali nám po ňom základy baziliky z 9. storočia na Hradnom vrchu). Prestavba v 12. storočí priniesla nový hradný palác, ktorý sa počas stredoveku stal sídlom mnohých panovníkov. Po prestavbách v renesančnom a barokovom období prichádza na scénu Mária Terézia, ktorú v Bratislave korunovali za uhorskú kráľovnú. Bratislavský hrad, ktorému dala prednosť pred hradom v Budíne, sa stal jej jedinou rezidenciou v Uhorsku a v období mieru mu venovala patričnú pozornosť. Kráľovské sídlo sa dočkalo aj prestavby pred dôležitým krajinským snemom v roku 1764. „Až okolo roku 1760 poverila panovníčka svojho obľúbeného architekta N. Pacassiho veľkou „tereziánskou“ prestavbou. Pokračoval v nej F. A. Hillebrandt, architekt Uhorskej kráľovskej komory, a to potom, čo Mária Terézia určila Bratislavský hrad za sídlo svojej milovanej dcéry... V tom čase bývala na Hrade veľmi často súkromne, hľadala tu počas namáhavej spoluvlády s Jozefom II. oddych a útechu u tých členov svojej rodiny, ktorí jej boli po smrti manžela najbližší.“
Ako ďalej uvádza autorka knihy: „Pasáže týkajúce sa súkromného života alebo osobných vzťahov v cisárskej rodine majú čitateľa zaviesť do zákulisia oficiálnych dejín a pomôcť mu vytvoriť si plastický obraz o vtedajšej dobe a Márii Terézii. Až pri práci na publikácii mi začalo byť jasné, ako málo sa práve o tomto úseku v histórii Bratislavského hradu vie.“ Kniha môže prispieť k tomu, že budeme vedieť viac.
Roman Kaliský-Hronský
