Recenzia
Ľuba Pavlovičová
24.10.2005

Bruce Brooks Pfeiffer - Frank Lloyd Wright (1867–1959). Stavby pre demokraciu - Stretnutia s majstrami

Stretnutia s majstrami

Stretnutia s majstrami

Vydavateľstvo Slovart v edícii Mistři světového umění vydalo 30 titulov.  Sú to napríklad monografie: Walter Bosing – Bosch. Mezi nebem a peklem, Ingo F. Walther – Paul Gauguin. Poutník mezi světy; Vincent van Gogh. Vize a skutečnost a Pablo Picasso. Génius století,; Matthias Arnold – Henri de Toulouse-Lautrec. Divadlo života,či Klaus Honnef – Andy Warhol. Umění jako byznys, Werner Kriegeskort – Guiseppe Arcimboldo, Reinhard Steiner – Egon Schiele, Peter H. Feist – Pierre-Auguste Renoir. Sen o harmonii či

 M. C. Escher Grafika a kresby, HR  Giger ARh. Medzi najnovšie patrí monografia o architektovi Frankovi Wrightovi.

Bruce Brooks Pfeiffer – Frank Lloyd Wright (1867–1959) – Stavby pre demokraciu.

Kniha je rozprávaním o živote a diele velikána modernej americkej architektúry, priekopníka nielen v umeleckej oblasti, ale aj v odbore stavebných konštrukcií. S Wrightovým menom sa nespája iba slávna budova Guggenheimovho múzea v New Yorku, v súvislosti s touto osobnosťou vyslovujeme jedným dychom aj názov jedného z najslávnejších obytných domov na svete – Dom s vodopádom (Fallingwater) v Pennsylvánii.

F. L. Wright po absolvovaní začiatkov u Louisa Sullivana v Chicagu aj vďaka tomu, že časť svojho detstva pravidelne trávil na farme svojho strýka, pochopil, že architektúra musí koexistovať s prírodou. Americký stredozápad, charakteristický vlnitými trávnatými terénmni podstatne ovplyvnil jeho prvé stavby. Vzniká tzv. prériový dom, príznačný horizontálnymi líniami, nízkymi proporciami. Ale Wright nemení iba exteriér stavby, dovnútra domov prináša nový prvok – a tým je otvorený priestor nedelený priečkami a dverami. Veľmi skoro si uvedomil aj výrazovú silu prírodných materiálov, začal odkrývať drevo, tehly, kameň, ale uctieval  aj železobetón, ktorý sa stal základom konštrukcií Johnson Wax Building vo Wisconsine, Domu s vodopádom a aj samotného Guggenheimovho múzea.

Najviac však uctieval prírodu. Tento jeho hlboko zakorenený rešpekt z neho nikdy nevyprchal a svoje budovy označoval ako „organickú architektúru“. Veľký počet rôznorodých realizácií (nielen na americkom kontinente), ktoré zostali po F. L. Wrightovi, sa stal v krátkej dobe doslova učebnicou moderného staviteľstva. Možno je to tým, že Wright sa celý život usiloval do architektúry preniesť ľudské hodnoty, ako hovorí autor :„kdekoľvek sa ocitne človek vo vzťahu ku Wrightovým budovám, má svoje miesto v ich strede“.