Brum - Peter Milčák

Modrý Peter 2012

Na sklonku roka sa objavila zvláštna knižka pre vydavateľstvo Modrý Peter netradičného vzhľadu s takmer „neviditeľnou“ bielou obálkou, čierno-bielymi ilustráciami (Jakub Milčák), akoby detskými kresbami – jednoducho, experiment. Pri prvom vneme by sa dalo povedať, že knihe chýbajú farby. Ony sú však v kompozícii, štýle, lexike a najmä v sémantike!

Texty sú rozdelené na časť Á, ktorá obsahuje verše, a časť , ktorá je prozaická. A ešte je tu jedna paralela – ide o texty, ktoré by sme mohli nazvať dvojdomými: sú pre deti i pre dospelých súčasne, čo autor dosiahol zvláštnym a vzácnym zladením štýlu a výrazu. Ide napríklad o zdrobneniny, typické pre detskú reč, ktoré však vyjadrujú „ťažké“ myšlienky a problémy. Vážne, smutné i trúchlivé dal autor do hravej formy, niekedy akoby do riekaniek… Príťažlivá fantázia, rozprávkové motívy pripomínajúce niečím Andersena, alúzie na dobro, vyplývajúce z rozprávok: na takýchto miestach, pri témach nevysvetliteľných ľudskými zmyslami, sa myslenie dieťaťa podobá mysleniu filozofa. Verše sú na hranici metonymie, symbolov, rým a rytmus niektorých básní ich predurčuje byť textami piesní.

Každá, i veľmi „drobná“ báseň (niekedy ide o epigram) má niekoľko sémantických vrstiev. Je v nich úsmev i žiaľ, výsmech, skepsa, irónia osudu, život a smrť, základné, neviditeľné veci, vzťahy: „Som opustená Bohom. / Aká je jeho vôľa? / V potulnom chráme, / strohom, ma myškou / ktosi volá. // A ktosi kladie / klepce. // Mojou si. Mojou. / Šepce.“ Cítiť aj nostalgiu za minulým, za detstvom, ktoré sa obnovuje v potomkoch. „Zdá sa mi, Pane môj, / už som tak blízko. / Pod sebou počujem / pekelný piskot. / Obrovské ozubia / točia sa v spánku. / Svoj škripot premenia / na uspávanku. / Zatváram oči / a / vidím len svet, / v ktorom ma niet. / V ktorom ma niet.“ V prozaickej časti bohatej na metafory, podobenstvá a symboly sa objavujú dve hlavné postavy: „Karol a Viktor sú pokrvní bratia.“ Pôsobia ako pozorovatelia skutočnosti. Okrem nich je tu dieťa – „anjel“. A sú tu ešte postavičky z rozprávok posunuté do reality, ktoré majú svoje pocity, túžby, ciele… Zmysel minipróz je v náznaku, v symbole, metafore. Majú filozofický charakter a prinášajú aj vážne tvrdenia napríklad o tom, že jeden nemôže prevziať vinu za iného.

Peter Milčák venoval knihu svojim deťom a vyjadruje v nej vnímateľnú skutočnosť i skutočnosť ako pocit, fantáziu či asociáciu. Ide o veľmi zaujímavé a pôsobivé texty.