Bublina americkej nadvlády - Georg Soros - Sorosova kritika a vízia Ameriky

Sorosova kritika a vízia Ameriky
 

Sorosova kritika a vízia Ameriky

Georg Soros: Bublina americkej nadvlády

Bratislava, Kalligram 2004

Preklad Pavel Vilikovský

  Po knižke venovanej globalizácii a jej neblahým dôsledkom sprístupnilo vydavateľstvo Kalligram ďalšiu prácu známeho amerického finančníka, zakladateľa širokej siete nadácií George Sorosa. Soros sa dlhšiu dobu kriticky vyjadruje  najmä na margo extrémnych „trhových fundamentalistov“, ktorí nechcú pripustiť nijaké reformy medzinárodných finančných a obchodných inštitúcií, ani zásahy do voľného trhu v presvedčení, že trhové sily sú najúčinnejšie prostriedky na riešenie akýchkoľvek problémov. V knihe Bublina americkej nadvlády sa autor vracia k tejto téme: z perspektívy tragédie z 11. septembra 2001 pristupuje k skúmaniu strategických krokov vlády, pričom kritizuje  Bushovu ideológiu americkej nadvlády, ktorá je vytvorená spojením náboženského fundamentalizmu s fundamentalizmom trhovým a je v rozpore s princípmi otvorenej spoločnosti, lebo si robí nárok na konečnú pravdu. Tento nárok sa zdôvodňuje vojenskou a ekonomickou prevahou Spojených štátov nad ostatnými krajinami. Soros vznáša voči Bushovi viaceré obvinenia a ukazuje, že vedie krajinu zlým smerom a dopúšťa sa chýb, ktoré nielenže neposilňujú bezpečnosť Ameriky, ani jej dominantné postavenie vo svete, nechránia jej tradičné hodnoty, ale naopak, oslabujú americký národ a vedú k roztržke medzi Amerikou a Európou, podporujú protiamerické naladenie vo svete. Soros tvrdí, že Bush zavádzal americkú verejnosť v súvislosti s Irakom, a tým spustil reťaz udalostí so závažnými negatívnymi dôsledkami pre udržanie americkej pozície ako vládcu a vodcu sveta, ale aj pre zachovanie svetového poriadku. Podľa Sorosa Bushova vláda falošne zdôvodňovala (nastolenie demokracie v Iraku) inváziu do Iraku a v úsilí „hľadať nepriateľa“ za každú cenu sa dopustila chýb, ktoré môžu privodiť permanentný vojnový stav vo svete. Autor upozorňuje na ďalšiu vec, a tou je v súvislosti s (odôvodneným) vládnym úsilím posilňovať bezpečnosť Ameriky pred teroristami – postupné obmedzovanie individuálnych slobôd občanov USA, a tým aj okresávanie demokracie ako tradičnej americkej hodnoty. Čitateľov predchádzajúcich Sorosových prác neprekvapuje, že autor odsudzuje doktrínu tvrdej konkurencie na trhu, ktorú vníma ako „neokrôchanú formu sociálneho darwinizmu“ – a na rozdiel od bushovskej doktríny zdôrazňuje potrebu alternatívnej ideológie, postavenej na princípoch spolupráce, otvorenosti, tolerancie, a to nielen v rámci USA, ale aj vo vzťahoch USA k ostatným častiam sveta.

  Po analýze motívov, priebehu a následkov invázie do Iraku a po negatívnom hodnotení celej Bushovej zahraničnej (aj vnútornej) politiky podáva Soros vlastnú predstavu obnovenia pozície Ameriky ako svetového vodcu. Vo svojej alternatívnej vízii chce ustanoviť vodcovskú rolu USA nie na sile, ale na väčšej zodpovednosti USA voči ostatným častiam sveta. Základom má byť princíp spolupráce, rovnováhy, multilateralizmu. Neskrýva pritom, že jeho stratégie nie sú nezištné, v konečnom dôsledku  sledujú upevnenie pozície Ameriky a jej hodnôt vo svete. Ostáva však otázne, či tieto hodnoty majú univerzálnu platnosť (čo autor čiastočne sám naznačuje), či ich presadzovanie nie je v rozpore s princípom multilateralizmu, alebo či posudzovanie stavu demokracie v tej-ktorej krajine môže prináležať arbitrovi „zvonka“. Popri viacerých pozitívnych aspektoch jeho alternatívy sú však niektoré diskutabilné. Autor, ktorý sa hlási k Popperovej filozofii, ku koncepcii otvorenej spoločnosti a princípu omylnosti, pripúšťa síce možnosť omylných prvkov aj vo vlastnej vízii Ameriky, no vôbec nespochybňuje ideu o potrebe jedného svetového vodcu, ktorým má byť, samozrejme, Amerika, a ani samotné americké hodnoty. A zdá sa, že by bolo potrebné uvažovať o ich produktívnosti pre ďalší civilizačný vývin, pre udržateľnosť života (čo Soros pokladá za dôležité ciele) – to sú však očividné limity „otvorenosti“ tejto koncepcie. V každom prípade kniha núti kriticky premýšľať o ceste, akou sa uberá dnešný svet, ale aj o našej vlastnej.

Etela Farkašová