Recenzia
07.01.2005

Budkáčik a Dubkáčik – Jozef Cíger Hronský

Jozef Cíger Hronský

Budkáčik a Dubkáčik

Bratislava, SPN – Mladé letá 2004

 

Príbehy dvoch prasiatok patria medzi dobrú slovenskú rozprávkovú klasiku. Osobité cesty osudu bizarnej dvojice Budkáčika a Dubkáčika sa začínajú odvíjať vo chvíli, keď väčšinu osudov ich nerozprávkových zvieracích kolegov ukončí ruka mäsiara. Ako vidno osem rozprávok sa týmto východiskom vymanilo z reálneho sveta a putovanie po svete upravenom autorskou fantáziou môže začať. Expresívne postavičky prirodzene provokujú expresívne situácie plné humoru a krásne nemotorných nedorozumení, najmä vtedy, keď sa najviac snažia podobať na ľudí – a pritom sú úprimne ľudskejší, ako hocikto z nás... Kniha sa však vyjadruje aj tým, čo priamo nepovie: bratský vzťah prasiatok je od začiatku do konca bratský, nenaštrbiteľný. O bratskej láske sa v texte jednoducho nediskutuje, netematizuje sa, nevyplýva z nej konflikt ani žiadna iná fabulácia – patrí ku konštantám toho lepšieho sveta, kde sa svinky nemerajú žalúdkom, ale srdcom.