Vyhľadávanie
Jozef Cíger Hronský
Budkáčik a Dubkáčik
Bratislava, Mladé letá 2008
Ilustrácie Peter Cpin
Verní bratia Budkáčik a Dubkáčik, roztomilé prasiatka, ujdú priam spod mäsiarskeho noža a rozhodnú sa odísť do sveta na skusy. Potajme nasadnú na voz naložený geletkami s bryndzou. Keďže prasatá sa nevozia, tak asi nie sú prasatá. Čím iným by mohli byť ako ľuďmi? A tak sa naši milí páni bračekovia z prasačej krajiny rozhodli: „Svetom pôjdeme, remeslu sa vyučíme a kde budú kašu variť, tam sa za stôl posadíme!“ Najprv sa chceli priučiť horárstvu, keďže nevedeli, ako vyzerá medveď a ako funguje puška, prekabátil ich aj malý prefíkaný zajko. Potom vyskúšali krajčírstvo. Hoci im to spočiatku veľmi nešlo, stali sa z nich šikovní učni. Nezapreli v sebe prasiatka a v rozkvitnutom parku si chceli vyskúšať, či pri krajčírstve nezabudli „rypákom narábať“. Netrvalo dlho a ocitli sa v tmavom väzení. Ani tu ich neopustila optimistická nálada. V cele s nimi sedel cigán muzikant, a tak sa rozhodli, že sa vyučia za muzikantov. Na fašiangy už s cigánom Ferom vyhrávali po svadbách. Budkáčik hral na cimbale, Dubkáčik na base a Fero na husliach. Ani pri tomto remesle neostali, vyskúšali ešte komíny vymetať, pracovať vo fabrike s voňavkami, pomáhali aj lakomému mlynárovi, ktorého vždy nejako prekabátili, viedli prasačiu vojnu spolu svojimi prasačími spolubratmi a s brusičom chodili z dediny do dediny brúsiť nože a nožnice. Brusič Zachariáš však nebol dobrý človek a keď videl, že by mal prísť o takých šikovných a lacných učňov, mali Budkáčik a Dubkáčik „po chlebe". Ako sa to všetko nakoniec skončilo, to vám už, milí čitatelia, neprezradím. To už nechám na Budkáčika a Dubkáčika, ich dobrodružstvá vám priblížia aj pekné ilustrácie Petra Cpina.
Zuzana Černáková
