Vyhľadávanie
Citlivé vnímanie záchvevov života
Jozef Janigloš: Budúcnosť, že už bola, Poprad, SLZA 2007
O tom, že poézia zďaleka nestratila význam v živote dnešného človeka, svedčí básnický debut Jozefa Janigloša z Popradu. Bývalý stredoškolský učiteľ v ňom mapuje svoj citový život od vysokoškolských štúdií v Prešove, až po súčasnosť. No vo svojich veršoch reflektuje aj život spoločnosti. Tak, ako sa od jeho študentských čias vyvíjala. Ťažisko jeho poézie je však predsa len v jeho citlivom a vnímavom pozorovaní ľudského vnútra. Veľké miesto má v tomto pozorovaní vrúcny vzťah k manželke, prírode, deťom. No básnik nastoľuje aj závažné existenciálne a spoločenské otázky. V jeho veršoch je prítomný kraskovský smútok, ale aj rúfusovské meranie citlivými vážkami. Janigloš sa prirodzene a originálne ponára do transcendentálna – „ale veď koreňov som sa dotýkal už v lone nepredstaviteľnej matky“. Chvíľami smúti, no kdesi na pozadí jeho smútku znie Óda na radosť. Je to básnik túžby zaplniť prázdnotu a je to básnik zároveň silno zmyslový. V jeho veršoch je prítomné vivaldiovské striedanie ročných období. Padá tu lístie, potom ťažký sneh na levočskom námestí. Odtiaľ sa však na pomyselných krídlach letí do študentských parkov dávneho Prešova. A v tých kedysi tak opojne voňali magnólie a čerešňové kvety. Údel od úderu nemajú u Janigloša od seba ďaleko. Ale to je osud nás všetkých. Janigloš hovorí aj za nás. Píše, plače, smúti, raduje sa. A miluje. Lebo láska, v akejkoľvek podobe, nechýba v žiadnom z jeho veršov.
Pavol Hudák
