Vyhľadávanie
V živote sa nestáva často, že si kúpite fotoaparát v čase, keď sa pred vašimi očami začne búrať čosi staré a stavať čosi nové. Dajme tomu most cez Dunaj. Jurajovi Bončovi sa to prihodilo. Vtedy prišiel na šťastnú myšlienku: fotografovať cyklus búrania a cyklus stavania. Ani mu nezišlo na um, že o štyri desaťročia od prvého cvaknutia spúšte sa význam jeho práce zúročí v knihe spolu s búraním bratislavského Podhradia. Židovňa, Zukermandel, Vydrica, uličky s ošarpanými domami, ktoré snáď pamätajú ešte návštevu cára Petra I. alebo svetoznámeho rozprávkára Andersena, si taktiež našli svojich fotografov. Po druhej svetovej vojne sa romantika starého Podhradia úplne zmenila. Ján Čomaj, autor úvodnej eseje, konštatoval, že spomínané lokality neboli pre neho lákavé miesta, lebo z nich sršala chudoba a bezútešnosť. „Akoby ten kút mesta medzi Kostolom sv. Mikuláša a Dómom sv. Martina nemal pána. Z jadra korunovačného mesta uhorského kráľovstva sa stalo kráľovstvo krýs.“
Kniha okrem úvodu Jána Čomaja obsahuje štúdie či reflexie ďalších architektov, ktorí sa vyjadrujú k situácii Podhradia, i k tomu, čo by bolo, ak by to bolo inakšie, alebo aké by to malo byť. Marián Marcinka považuje zosúladenie nového so starým za odveký problém, ktorý je ťažké riešiť a ešte ťažšie vyriešiť. Podľa neho pri riešení tohto zadania „nejde ani tak o úplný súlad medzi jednotlivosťami, ale predovšetkým o jednotu celku, o súlad medzi každou jednotlivosťou a celkom.“ Štefan Šľachta polemizuje zasa s názorom, že problém Podhradia je architektonicky vyriešený. Nepáči sa mu nová zástavba na Židovskej a Zámockej ulici, ani na Beblavého a Zámockých schodoch. Konštatoval: „Ak niektorí rozprávali o víťazstve pamiatkovej starostlivosti, myslím si, že je to naopak, totálna prehra.“
Názor Jána Bahnu je, že po vojne sa namiesto rekonštrukcií stavieb na Podhradí „razila asanácia bez vzťahu k histórii“.
Potvrdzuje to názor Iľju Skočeka, ktorý je presvedčený, že v súčasnosti už zachraňovať nie je čo. „Podhradie, ktoré sme sa vtedy snažili zachrániť, už nejstvuje, hádam až na dva či tri domy...“ Na inom mieste píše: „Sentimentálny vzťah, ktorý mali Bratislavčania k Podhradiu, pomaly odchádza s mojou generáciou...“
Búranie Podhradia (Stavba Mosta SNP) je publikácia predovšetkým na pozeranie. Pohľad na dobové fotografie Podhradia môže vyvolať nostalgiu za čímsi starým, no pohľad na Most SNP (Nový most) v nás prebudí schopnosť myslieť dopredu, do budúcnosti.
