Vyhľadávanie
Sila slabých?
Peter Gibey: Byť dráčikom je úžasné!
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007
Titul možno náhodne, možno zámerne odkazuje čitateľa na populárne komerčné bestsellery. Draky síce zatiaľ nepatria k celebritám. Autor sa však pokúsil „spropagovať“ extravagantné stránky ich životného štýlu. V knihe Petra Gibea vystupujú nielen ako exoticky pôsobiaci tradicionalisti – držitelia starých rozprávkových hodnôt, ale aj ako novátori, ktorí prinášajú do tradičného konceptu „dračích“ rozprávok nový smer. Pritom statočne bojujú o svoje rozprávkovo dôstojné miesto, o svoju identitu. Z tohto hľadiska sú dráčikovské príbehy celkom poučným čítaním.
Autor si vybral atypické typy dračích hrdinov. Nevyznačujú sa hrôzostrašnosťou, ukrutnosťou, agresivitou – ako by to prináležalo k dávnym dračím mýtom. Nie sú výnimoční ani neobyčajnými schopnosťami. Naopak. Na prvý pohľad pôsobia ako problematickí, menej schopní jedinci. Ich kvality sa totiž prejavujú v iných oblastiach, než by sa od drakov očakávalo. Dráčik Háčik nesmierne šikovne háčkuje, jeho syn Spáčik je zasa atypicky výnimočný láskou k spánku. Spí toľko, že si nestíha prakticky osvojiť ani základné dračie „kompetencie“. Spí za každých okolností – ešte aj pri lietaní.
Vo svete drakov je hrdinstvo a vybojovaná sláva životnou nutnosťou. Je prejavom dospelosti. Preto obidvaja draci v čase dospievania odchádzajú do sveta. Chcú preukázať hrdinstvo a rozvinúť svoj dračí potenciál. Ani Háčik ba neskôr ani jeho syn Spáčik sa však na svojej ceste za dospelosťou nezapíšu do rozprávkovej histórie typicky „leviatanskými“ činmi. Hrdinami sa stávajú tak trochu nemotorne a váhavo. Ich jedinou devízou je totiž úprimná, možno až naivná, vernosť vlastnej podstate, identite a dobré vnútorné motívy. Nehrajú sa na nič menej, ani nič viac než sú, a práve preto sa ich vlastná „slabosť“ stane prekvapivo mocnou zbraňou v dobrodružných životných skúškach. Spáčik sa sladkým hlbokým spánkom zachráni pred divokými vílami, ktoré ho majú utancovať k smrti. Lietanie medzi nebezpečnými skalnými útesmi zdolá vďaka tomu, že má zatvorené oči, a preto sa nebojí riskovať. Háčik zasa obháčkuje vojsko, ktoré ho má lapiť a zabiť. Váhavosť a nemotornosť mu pomôžu k víťazstvu v turnaji s najchýrečnejšími rytiermi.
Gibeyove príbehy o dráčikoch tak trochu pripomínajú hrací plánik, ktorým sa čitateľ posúva spolu s figúrkami drakov. Princíp hry povzbudzuje k radosti z dobrodružstva a užitočného experimentovania s individuálnymi schopnosťami, možnosťami a životnými podmienkami. Tak ako to pri hrách býva, niektoré situácie sa môžu na udržanie zábavnej atmosféry hry aj zopakovať. Napríklad výpravy dráčikov sa začínajú a končia zábavnou epizódkou u sedliaka s kukuričným poľom, ktoré sa draci, vždy s dobým motívom – udržať dobré susedské vzťahy – snažia nešťastnému sedliakovi poctivo vypáliť.
Ak si detský čitateľ pri čítaní príbehov uvedomí, že jeho vlastná jedinečnosť, úprimnosť a dobré úmysly ho predurčujú k neobyčajným životným hrdinstvám, knižka naplní cieľ. Dieťa totiž s jej pomocou dostane dôležitú zbraň pre vlastné životné zápolenia.
Timotea Vráblová
