Prestať jesť cukor, vylúčiť kofeín či alkohol, každý deň hodinu meditovať, viesť si denníkové zápisky, sprchovať sa v studenej vode, odpojiť sa od sociálnych sietí, skúšať denné rutiny známych historických osobností. To sú hlavné predmety videí na Youtube. Autori ich ponímajú ako tridsaťdňové experimenty, v rámci ktorých si divák má možnosť pozrieť, akým procesom si daný človek prešiel a aké výsledky ním dosiahol.

Aktuálne tento trend zaznamenávame u populárnych videotvorcov (Nathaniel Drew, Matt D´Avella), ktorí sa prostredníctvom návykov, pevne stanovených pravidiel a organizáciou každodenného života snažia hľadať mental clarity, psychickú vyrovnanosť, jasnosť, ale aj osobnú disciplínu a s ňou súvisiacu produktivitu v pracovnej sfére. Vychádzajú pri tom z viacerých publikácií venovaných osobnému rozvoju, napríklad aj z titulov Digitálny minimalizmus od Cala Newporta a Atómové návyky Jamesa Cleara, ktoré tento rok vyšli v slovenskom preklade.

 

Na ceste k životu offline

Digitálny minimalizmus Cal Newport charakterizuje ako „filozofiu používania technológií, podľa ktorej svoj čas online sústredíte na malý počet starostlivo vybraných a optimalizovaných aktivít, ktoré sú v plnom súlade s tým, čo má pre vás naozaj hodnotu, a s radosťou si necháte ujsť všetky ostatné“ (s. 44). Čo to konkrétne znamená? Kniha sa nesústreďuje na teoretické zázemie fenoménu, skôr je praktickou príručkou, obsahujúcou príklady digitálneho minimalizmu postavené na výskumných a štatistických výsledkoch. Newport poukazuje na (ako to sám nazýva) „nerovný súboj zbraní“: sociálne siete nám na jednej strane spríjemňujú chvíle v každodennom živote, no zároveň sa od nich stávame závislí. Vyplýva to z permanentného pocitu, že nechceme byť vylúčení z virtuálneho spoločenského diania (čo ak niečo prešvihnem, o niečom nebudem informovaný), prípadne sme znudení, ale hlavne najmä preto, že siete sú účelovo nadizajnované tak, aby boli neustále pútavé, atraktívne a návykové.

Na základe troch princípov (zbytočnosti sú nákladné, optimalizácia je dôležitá, úmysel prináša uspokojenie) ponúka čitateľovi jednotlivé kroky k digitálnemu minimalizmu. Navrhuje digitálnu očistu - tridsať dní bez voliteľných technológií, počas ktorých máte objavovať iné aktivity, ktoré vás napĺňajú. Odporúča tráviť čas so sebou samým v tichosti pre zvýšenie kreativity, produktivity a objavovať vnútornú rovnováhu (bez vonkajších rušivých podnetov, či už ide o pozeranie televízie, streamovacích služieb, počúvanie rádia, podcastov, hudby alebo čítania). S tým súvisia aj jeho rady: nechať si svoj telefón doma, chodiť na dlhé prechádzky, robiť si zápisky, neklikať na sieťach na tlačidlo „páči sa mi to“, zaviesť do svojho režimu konsolidované vybavovanie správ či vymazať si sociálne siete z telefónu a prijať pomalé médiá.

Práve týmto Newport otvára debatu o súčasnom spoločenskom paradoxe: dôraz sa kladie na vzťahy vo virtuálnom priestore pred vzťahmi v reálnom živote. Apeluje na návrat k bežnej konverzácii a na tento problém nadväzuje otázkou, aké je aktuálne využitie nášho voľného času. Do protikladu stavia remeslo alebo všeobecne namáhavú aktivitu (ako produktívny element) voči pasívne trávenému voľnému času. Navrhuje nielen byť v spomínanom tichu, niečo tvoriť na pravidelnej báze, ale zároveň vyhľadávať aktivity, ktoré zahŕňajú sociálne interakcie. Pre Newportov Digitálny minimalizmus je ťažisková predovšetkým praktická stránka a sústreďuje sa na osobnostný rozvoj záujemcu. Otvára však viaceré problémy, pokúša sa ich komentovať a iniciovať o nich širšiu spoločenskú debatu.

 

Medzera

Mať po ruke praktického sprievodcu, ktorý ukazuje, aké kroky nás môžu doviesť k určitému cieľu je jedna vec. Tou druhou je problém, ako k „vysnívanej destinácii“ vôbec prísť. Kým C. Newport krúži okolo praxe, James Clear nás uvádza do teoretického zázemia tvorby pevných návykov a eliminácie zlozvykov. Atómové návyky sú postavené na myšlienke malých krokov, drobného úsilia, ktoré sa časom premieňa na dynamický a zautomatizovaný návyk. Celá kniha tak stojí na komplexnej zmene správania a pohľadu na vlastné „ja“ pomocou štyroch zákonov zmeny návyku: návyk musí byť očividný, atraktívny, ľahký a uspokojivý. Tie sprevádza v každej kapitole množstvo vybraných príkladov/príbehov a jednoduchých grafov. Akú stratégiu teda J. Clear ponúka?

Prvý zákon stavia na verbalizácii správania (ukázať a pomenovať to, čo idete práve urobiť). Dôraz kladie popritom na nové prostredie/kontext, ktoré má dopomôcť návyk vybudovať.

Na to navlieka druhý zákon: Prepojiť činnosť, ktorú človek chce robiť, s tou, ktorú potrebuje robiť. Tento zákon spája so sociologickou zložkou, konkrétne s tým, ako človek považuje za atraktívne to isté, čo jeho kultúrne spoločenstvo. Tu navrhuje imitáciu návykov spoločenských skupín (blízkych, mnohých a mocných), respektíve napodobňovanie takých, ktorých návyky sú pre jedinca v tomto procese smerodajné.

Tretí zákon nabaľuje autor na samotnú prax. Smerodajné pre neho nie je ani tak plánovať činnosť, ale práve jej častá repetícia, aktívna príprava prostredia pre uľahčenie budúcej aktivity (faktor zníženia odporu pri dobrom návyku) či zavedenie pravidla dvoch minút a implementácia technológií k lepšiemu zautomatizovaniu návykov.

Finálny zákon už priamo hovorí o systéme odmien a pocite úspechu. J. Clear navrhuje vizuálne stopovať a merať pokrok návyku (napríklad krížiky v kalendári), poprípade jeho progres spojiť s ďalšou osobou, ktorá má za úlohu registrovať váš pokrok. Okrem týchto štyroch zákonov píše aj o „pokročilých stratégiách“ viažucich sa na talent a predispozície jedinca, napríklad voľba správnej oblasti v rámci jeho prirodzenej schopnosti či pravidlo zlatovlásky (najväčšia motivácia pri práci prichádza pri úlohách, ktoré sú na hranici aktuálnych schopností) a pod.

Atómové návyky zoširoka ponúkajú dobrý a logický systém, ako zaplniť pomyselnú medzeru medzi tým, kým ste a kým by ste sa chceli stať. Kniha je však na predmet, ktorému sa venuje, príliš rozťahaná (táto téma lepšie funguje formou kratších blogov či videoesejí na youtube, ktoré si viete aktuálne kedykoľvek dohľadať). Obsahuje priveľa „omáčky“, ktorú však môžete preskočiť vďaka zhrnutiam, uvedeným na konci kapitol. Zatiaľ čo pri Digitálnom minimalizme je citeľný hlbší spoločenský komentár a presah, Atómové návyky sa pohybujú len v mantineloch jedinca a jeho záujmov. Spolu však oba tituly ponúkajú solídny návod k ďalšiemu osobnostnému rozvoju každého človeka.

 

Cal Newport

Profesor informatiky na Georgetown University. Jeho výskumnou oblasťou je teória distribuovaných systémov. Okrem akademickej práce sa na svojom blogu calnewport.com/blog zaoberá prienikom technológie a kultúry. Je autorom kníh Digitálny minimalizmus (v slovenskom preklade, 2019), Hlboká práca (v orig. Deep Work, 2016) Tak dobrí, že vás neprehliadnu (v orig. So Good They Can’t Ignore You, 2012).

 

James Clear

Autor knihy Atómové návyky (2019), podnikateľ, fotograf a bloger na JamesClear.com. J. Clear píše o zvykoch a ľudskom potenciáli. Sústreďuje sa na oblasť osobnostného rozvoja, otázku efektivity, produktivity a kreativity v umení, športe a podnikaní, pričom vychádza z aktuálnych vedeckých výskumov, ktoré sa snaží popularizovať. Je zakladateľom The Habits Academy, vzdelávacej platformy pre jednotlivcov a organizácie, ktoré sa chcú naučiť vytvárať si lepšie návyky v živote a práci.