Byť namiesto mať

Nenapíše - nežije

  

Nenapíše - nežije

Tibor Kočík: Byť namiesto mať

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2004

  „Ani dnes som nenapísal báseň. Ani dnes som nežil." (s. 41) Takto prosto, ale krásne, sa Tibor Kočík pripomína v svojej siedmej zbierke poézie. Pripomína sa sám sebe. Napísal si túto báseň iste najprv pre seba, až potom ju ponúkol čitateľom. A v tej básni sa stretol sám so sebou - lebo žije vtedy, keď píše básne. Znie to ako parafráza známeho výroku, že žijeme najintenzívnejšie vtedy, keď umierame, ale nie je to to isté. Žiť pre báseň, to nie je rozkoš, to nie je poslanie, to nie je život, ale osud. A v osude je všetko to, čo nemôžeme zmeniť.

  Celá zbierka Byť namiesto mať však, samozrejme, nie je o jednej básni s názvom Ani dnes, ktorú sme na úvod odcitovali. Je v nej oveľa viac. Je v nej pokračujúci vesmír básnikovej duše so všetkými (perforovanými) smútkami, ktoré sú už za... Tibor Kočík však energicky prekračuje kruhy intimity a prezentuje sa aj navonok, smerom k spoločenskej problematike – vyzýva včerajších nemilosrdných ateistov (dnes zbožných kresťanov) ako navždy životom porazený prekliaty básnik. Lebo básnik trpí za bahno tohto sveta.

Stanislav Háber