Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011
Časy sa menia, potkany nie – odkazuje v podtitule najnovšia kniha Jozefa Banáša, autora, ktorého čitatelia mohli na začiatku jeho umeleckej dráhy vnímať rozpačito, azda i vďaka politickému pozadiu. Dnes je už situácia iná a dá sa povedať, že Banáš stojí na druhej strane rieky ako autor s vycibreným štýlom a jasným cieľom. Atraktivita časopriestoru a dôveryhodnosť. To sú isté devízy pre čitateľa. Písať o tom, čo prežil. Písať o pravde, ktorú iní radi zakrývajú. A aj keď je nepríjemná a v istých kruhoch hovoriť o nej odsúdeniahodné, Banáš prostredníctvom literatúry rád kladie konfrontačné otázky. Najnovší román Sezóna potkanov sa nesie v podobných intenciách. Nenáročným rozprávačským štýlom dokáže zaujať od prvej kapitoly a i napriek historickým reáliám, ktoré mladým ľuďom spravidla hovoria veľmi málo, dokáže vojsť do priazne aj kultivovanejším stredoškolákom. Hlavnými hrdinami príbehu sú traja kamaráti: Cybo, Andrej a Tošo. Román cez pohľad povahovo odlišných hrdinov zachytáva široké časové obdobie, roky 1953-2007. Autor brilantne spracoval dopad politických systémov a ideológií na vývin životných hodnôt hrdinov pochádzajúcich z rôzneho sociálneho prostredia, bez zbytočného tragizovania zobrazuje schopnosť človeka prispôsobiť sa režimom otvárajúc nepríjemnú výčitku: ľahko je kritizovať, ťažšie je nestať sa potkanom. „Byť slušným nie je hrdinstvo. Ani v totalite. Je však neslušné, keď sa za hrdinov vydávajú tí, ktorí nimi neboli... Tí, ktorí od totalitného režimu dostávali nadpriemerné platy, tuzexové autá, prednostné byty, tituly, využívali špeciálne sanatóriá, výjazdné doložky, a po páde režimu sa rýchlo pasovali za najväčších bojovníkov proti nemu,“ uvažuje autor v predhovore. Jozef Banáš ponúka rekonštrukciu príbehov rodín, ktoré sa stali, a hrdinov, ktorí v daných dobách žili a niektorí z nich žijú dodnes. Čítajúc v náznakoch a medzi riadkami ich čitateľ môže spoznať... Pátranie po prehreškoch a identite hrdinov však nie je cieľom románu. V prvom rade je to obraz ľudí, ktorí konali v súlade alebo proti svojmu svedomiu. Oslavujúc alebo hanobiac daný režim. S radosťou alebo pomstou v srdci. Protagonisti žijúci na hranici chudoby, na výslní umeleckých kruhov alebo ako veksláci, neskôr politici s udupanou morálkou. Vydierači a vydieraní. Ale všetci v konečnom dôsledku túžiaci po slobode: „...v celých dejinách sa nikomu nepodarilo zničiť základnú ľudskú túžbu a tou je túžba po slobode,“ zamýšľa sa v románe doktor vied v pozícii panelákového kuriča.
