Vyhľadávanie
Zraňujúca, ale potrebná výpoveď
Peter Frankl: Byť židom, biť žida, Bratislava, SNM – Múzeum židovskej kultúry 2008
Tragický osud slovenskej židovskej komunity počas druhej svetovej vojny – ako dôsledok nacistického „konečného riešenia“ a rasových zákonov tzv. slovenského štátu – našiel v našej literatúre množstvo umeleckých podôb i dokumentárnych svedectiev. Menej je už diel, ktoré približujú jej povojnové osudy a najmä osudy „detí holokaustu“, generácie, ktorá už nezažila priame rasové prenasledovanie, ale vojnou vybičovaný antisemitizmus zasiahol aj do ich životov a „posmešky a nadávky za židovský pôvod od spolužiakov a rovesníkov“ zažil v detstve aj Peter Frankl.
Knihu jedenástich poviedok a noviel nazval Byť židom, biť žida, aby tak vyjadril osobnú skúsenosť a skúsenosť svojich dvoch bratov, s ktorými vyrastali v povojnovej Žiline, v meste, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou obrazom tolerantného spolužitia národností a kultúr, ale dôsledky vojnových protižidovských zákonov a zámerne živený antisemitizmus doznievali ešte dlho po jej skončení a trvalo poznačili ich citlivé detské duše. Preto aj rozprávačmi viacerých príbehov (Der Knabe, der Jude, der Sklave und der Lakai, Najlepší priateľ pána Leveša, Ako Ivanov otec prestal chodiť na futbal) sú chlapci zo židovských rodín. Túto detskú skúsenosť s postojmi povojnovej slovenskej spoločnosti k židom autor v jednotlivých poviedkach (niektoré svojím rozsahom a viacaspektovosťou rozprávania možno označiť za novely) obohacuje o vojnovú skúsenosť generácie ich rodičov, príbuzných a prenasledovanej židovskej komunity vôbec. Tak je komponovaná už vstupná poviedka Život pána Goldsteina. Celá jeho rodina zahynula v koncentračnom tábore, on jediný sa vrátil a „odvtedy žije v presvedčení, že mu neustále hrozí nebezpečenstvo“ a podľa toho sa aj správa. Nedokáže sa vrátiť do normálneho života. Poviedka O pánovi Rothovi, ktorý sa votrel do úderníckeho hnutia, je zasa príbehom o snaživom židovskom obchodníkovi a o ničivom dopade spoločenských zmien na jeho život. Novela Môj strýko Viliam Ulner ukazuje ako zložito, často za cenu zrady najbližších, sa židia snažili vyrovnať s hrozbou fyzickej likvidácie. Osobitné miesto má v knihe krátka poviedka Slečna Tatiana Súľovská, odhalená sionistka – pôsobivý príbeh stredoškolskej profesorky, ktorá vlastným životom doplatí na lásku k Puškinovmu dielu. Je zároveň obrazom krutosti a absurdnosti režimu „svetlých zajtrajškov“, ktorý svojím bojom proti „sionistickému nebezpečenstvu“ iným ideologickým slovníkom nadviazal na vojnový antisemitizmus.
Pri čítaní pôsobivých príbehov Petra Frankla som si spomenul na knihu J. Špitzera Nechcel som byť žid, ktorá zhodnocuje historickú skúsenosť inej židovskej generácie s majoritnou slovenskou spoločnosťou. Ani vo Franklovej generácii sa v týchto vzťahoch veľa nezmenilo – alebo aspoň nie toľko, aby ako neprofesionálny autor necítil potrebu tiež vypovedať svoju skúsenosť: zraňujúcu, ale pre slovenskú spoločnosť potrebnú.
Anton Baláž
