Recenzia
08.12.2010

Cárovražda - Elisabeth Hereschová - Triler dejín

Triler dejín

Realita ponúka aj príbehy, aké sa neodvažujeme ani vymyslieť. Možno práve preto, že sú. Cestu k cáro a rodinovražde sledujeme vďaka autorke v širšom kontexte udalostí konca prvej svetovej vojny. Posuny frontovej línie, neblahý vplyv Rasputina a jeho zavraždenie, prvá revolúcia, vytvorenie Kerenského vlády, druhá revolúcia, neskôr nazvaná Veľkou októbrovou. Presun cárskej rodiny, zmena z ochrany na stráženie a väzenie. Zložité medzinárodné vzťahy a dynastické zväzky (Romanovci boli previazaní s vládnucou líniou Hohenzollernovcov, rodu, ktorého predstaviteľ na čele Nemecka rozpútal prvú svetovú vojnu), odmietnutie poskytnutia azylu vo Veľkej Británii, internácia za Uralom, neuskutočnené plány na útek, prípravy na vraždu, poprava.

A tu príbeh nekončí, rozbieha sa nanovo, pretože priznané je len usmrtenie hlavy rodiny. Zvyšní príslušníci sú desaťročia považovaní za živých, a tak môžeme sledovať osudy bizarných podvodníčok, ktoré sa v emigrantských kruhoch vydávajú za cárove dcéry.

Náznaky pravdy presvitajú na povrch len veľmi pomaly. Bude treba dôkladné vyšetrovanie a rekonštrukcia, ale až po desaťročiach, po páde režimu, ktorý nechce a nemôže priznať, že jeho podstatou bolo bezbrehé násilie. Po príbehu vraždy preto potom čítame rovnako napínavý príbeh jej odhaľovania. Priekopníkmi sú v 70. rokoch 20. storočia mineralóg Alexander Avdonin a spisovateľ a filmový režisér Gelij Riabov. Podarí sa im dostať k záznamom, na ich základe nájdu roku 1979 kostrové pozostatky, ktoré Riabov odvezie do Moskvy. V tom čase však odborná expertíza nie je želateľná. Ešte vyše desať rokov treba čakať na výskum s využitím najnovších vedeckých metód – identita nájdených kostrových pozostatkov je napokon potvrdená zhodou pri porovnaní profilov DNA cára Mikuláša II. a jeho žijúceho prasynovca.

Hereschová neprikrášľuje, vecne referuje, v knižke využíva fakty a dokumenty, čo stačí až nadmieru – pri čítaní vám nesporne budú behať po chrbte zimomriavky.