Vyhľadávanie
Editori: Martin Králik, Alexandra Pavelková
Artis omnis 2012
Prvá antológia fantasy v slovenčine, zároveň prvá antológia slovenskej fantasy ponúka čitateľom „vzorky“ subžánrov fantasy historickej (Juraj Červenák, Rastislav Weber, Alexandra Pavelková), hrdinskej (Jaroslav Lupečka, Lívia Hlavačková, Lucia Droppová, Marja Holecyová, Soňa Lantajová), humoristickej (Dušan D. Fabian), ako aj príbehy z hraníc žánra – v kombinácii s detektívkou (Michal Spáda) či hororom (Marek Eliáš).
Popri nespornej dominancii dejovosti viaceré texty prinášajú i presah smerom k problematizácii. Zuska Stožická (Stredne veľký modrý vtáčik) chronicky známy námet túžby sformúva do znepokojivého názoru… Násilie v texte prosto konštatované sa predvádza samo bez zbytočnej teatralizácie až na dno krutosti. Michal Spáda (Sedem dcér poštára Mittwaldenu) v prostredí Uhorska na sklonku 19. storočia rozvíja detektívny príbeh zasadený nie iba do kulís mágie, ale prelínaním a zámenou metaforického s metonymickým (hľadanie kúzlom premenenej postavy postupmi Sherlocka Holmesa) mieri priamo do podstaty jeho logiky. Okrem narážok na iné texty (už spomenutý Doyle) zaujme jazyk s využitím dobovej štylistiky (vrátane germanizmov). K podobnému záveru sa nevdojak dostávame aj pri čítaní najplodnejšieho z autorov knižky Juraja Červenáka. Vo Vierozvestcoch stretneme obľúbenú dvojicu Rogana s Goryvladom ako záchrancov druhej (pomerne) populárnej dvojice – svätcov Konštantína a Metoda pred Svätoplukovými úkladmi. V Červenákovom podaní je Metod ostrý chlapík, čím sa však, hoci v kontexte populárnej literatúry, približuje reáliám raného stredoveku omnoho väčšmi než učebnicami vypreparovaná postava (zasnený nepraktický učenec by v polovici 9. storočia n. l. cestu z Byzancie na Veľkú Moravu neprežil). Najrozsiahlejšiu prózu antológie oživuje spisovateľ parodickými prvkami. Živel humoru zasa vo výraznejšej podobe nájdeme u Dušana D. Fabiana v príbehu Ja, meč a čakan, kde zombík Marvin pomáha poriadkovým službám v Atlantíde!
S ohľadom na žáner je potrebné zmieniť sa o poviedke Kráľovná Lipa Sone Lantajovej. Príbeh sa v rámci koncepcie „zdieľaných svetov“ odohráva v prostredí vytvorenom Štefanom Konkolom v románe Pohrobok. V rámci fantasy ide o postup úplne bežný, svedčiaci o jednej z dominantných čŕt fantastiky sformulovanej Ondrejom Hercom do pojmu rekurzívnosť. Prozaička preniká hlbšie do charakterov postáv s odkazom na možnú nejednoznačnosť motivácií. Tej si ešte viac užijeme v texte Jozefa Girovského Deduškov dôchodok.
Celok v porovnaní s prvou antológiou hororu (Farby strachu, Artis Omnis 2011) ponúka pohľad predovšetkým na súčasnú produkciu fantasy, teda je sústredený na produkciu žánra od čias, keď začal byť vnímaný ako špecifický aj v podmienkach strednej Európy. Najstaršie texty antológie preto pochádzajú z prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia (Jaroslav Lupečka, Martina Pilcerová) a prechádzajú až k tým dnešným – kniha je tak zážitkom i bedekrom žánra fantasy.
