Vyhľadávanie
Etela Farkašová je autorka (filozofka, prozaička, poetka, esejistka), ktorá na našej literárnej scéne už od konca sedemdesiatych rokov programovo tematizuje ľudské situácie, čo sú na prvý pohľad na pokraji záujmu a málo podstatné. Je to však len na prvý pohľad; z väčšieho časového odstupu môžeme sledovať, že tieto „jej“ témy sa ukazujú kľúčovejšie, než by sa mohlo v čase vydania textov zdať a že len istá autorská jasnozrivosť jej dovoľuje vyberať si práve tieto. Pomenúva a upozorňuje. Môže to byť prežívanie bolesti, sociálna vyradenosť, zdravotné znevýhodnenie, ageizmus, hľadanie kontinuity, pamäť, ale napríklad aj ticho a pomalosť. Etela Farkašová trpezlivo, ale rokmi stále razantnejšie apeluje, ponúka argumenty zo širokej škály zdrojov, aby nás presvedčila o závažnosti toho, o čom hovorí.
Spoločným menovateľom jej písania, a to v rôznych žánroch, je scitlivovanie nás ako jedincov a zároveň nás ako spoločnosti, ako celku. Napriek tomu, že realita sa uberá zjavne celkom opačným smerom, než by si želala, vytrvalo nabáda k inému uhlu pohľadu, čo by mal ukázať nielen sproblematizovanie doteraz videného, ale aj možnosť konkrétnych riešení. V rámci kompetencií jednotlivca a v rámci možností celku. Často sa nachádza v úlohe profétky (i keď zažitý je výraz profét), ktorá nepolemizuje, ale oslovuje a vyzýva. A jej hlas je viac ako naliehavý.
Kontinuita uvažovania je podporená spoluprácou s výtvarníčkou Květoslavou Fulierovou, ktorej ilustrácie sprevádzajú Farkašovej texty už vyše dvoch desaťročí.
Najnovšia kniha esejí dostala názov O tichu, pomalosti a iných hodnotách s podtitulom Esej o čase, v ktorom žijeme, a o tom, ako ho žijeme. Je v tom najlepšom slova zmysle pokračovaním jej esejistických úvah, ktoré vznikali počas desaťročí tvorby, je preverením a potvrdením názorov, čo priebežne cizelovala a zároveň nimi reflektovala postupujúci spoločenský vývoj. V jednej zo starších esejistických kníh Etudy o bolesti (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1998) na strane 82 Etela Farkašová píše: „Plnohodnotné prežívanie potrebuje čas; čas, ktorý nie je odmeriavaný výlučne kritériami efektívnosti a ekonomického zisku...“ Po dvadsiatich štyroch rokoch nadväzuje s aktuálnou skúsenosťou nového milénia: „Imperatív akcelerácie ako nosný princíp nonstop spoločnosti má viaceré etické implikácie, mení napríklad podobu našej zážitkovosti, nášho (seba) prežívania i sebaprojektovania.“ (s. 99)
Autorka konštatuje, že čas dnes plynie pre nás podstatne rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti. Nevieme to dokázať, ale cítime to rovnako. Plynie rýchlejšie. A kľúčové pre zastavenie sa a pokoj duše by malo byť ticho a pomalosť. A máme aktuálne skúsenosti. Na stíšenie a pomalosť sme mali, nepochybne, dosť príležitostí počas pandémie a lockdownov. Ale ťažko povedať, či sme ich skutočne využili. Napriek tomu, že v tichu, tak ako nás učí Zazen a relaxačné techniky, najistejšie môžeme spoznať sami seba. Otázkou však zostáva, či to vôbec chceme, spoznať seba, ako jedinci aj ako spoločnosť... „Úspešní a preto máločasoví, sú tí, ktorých spoločnosť oveľa vyššie oceňuje, ich úspech nie je náhodný, získali ho tým, ako húževnato sa zúčastňujú pretekov s časom, takže pochvalu si zaslúžia rýchli a rýchlejší, ktorí nikdy nemajú čas nazvyš...“ (s. 80)
Rovnako je to s hlukom: „Pristúpili sme na hru, v ktorej je potrebné dať o sebe vedieť, čo najčastejšie a čo najhlasnejšie. Ako to pripomína francúzsky sociológ a filozof Pierre Bourdieu, v súčasnosti ožíva ono berkeleyovské Esse est percipi (Byť znamená byť vnímaný), pretože kto nie je vnímaný (vizuálne, akusticky, najmä prostredníctvom médií), akoby ani nejestvoval.“ (s. 15)
Etela Farkašová aktualizuje fenomény ticho a hluk a nás uprostred. S možnosťou výberu pre jedincov, aj keď je jasné, že spoločnosť si už vybrala. Ale je možné žiadať ticho v sebe a na to máme už vlastné kompetencie.
Špecifikom esejí je aj fakt, že hrdinka z autorkinej oceňovanej prózy Záchrana sveta podľa G. (dvakrát vydanej vo dvoch verziách, rok 2002 a rok 2000) sa tu objavuje opäť po tretí raz a stáva sa hovorkyňou autorky. Vraciame sa ku G., k jej názorom, zisteniam a pokusu zachrániť túto planétu. A aj tu je zjavné, že strachy narušenej literárnej postavy nie sú jej ireálne bludy, ale naopak, sú presným pochopením stavu sveta.
Filozofia by tradične mala odpovedať na otázku – Čo je to dobrý život? Etela Farkašová sa vo svojich najnovších esejach pýta inak – Žijeme správne? A my dokážeme, aj vzhľadom na argumenty, čo zozbierala zo širokého spektra poznania, odpovedať.
Etela Farkašová: O tichu, pomalosti a iných hodnotách. Esej o čase, v ktorom žijeme, a o tom, ako ho žijeme
Ilustrácie: Květoslava Fulierová
Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022
