Recenzia
Jana Túry Kopčová
15.12.2016

Čas odísť - Jodi Picoultová

Čas odísť
Preklad Alojz Keníž
Ikar 2015


Spomínate si na film, pri ktorom ste zostali sedieť v kine aj dlho po tom, čo odzneli záverečné titulky? Alebo na knihu, nad ktorou ste premýšľali aj niekoľko dní po jej prečítaní?

Americká spisovateľka Jodi Picoultová je autorkou 23 románov a posledných deväť z nich zaradil New York Times do rebríčka svetových bestsellerov. V najnovšom slovenskom preklade sa čitateľom dostáva do rúk jej román Čas odísť. V nej trinásťročná Jenna hľadá svoju už desať rokov nezvestnú matku Alice. Tá pôsobila ako vedecká pracovníčka v sloňom útulku svojho manžela, a po úmrtí, alebo skôr vražde jednej z kolegýň, nečakane zmizla. Jenna spojí svoje sily s bývalým detektívom Virgilom Stanhopom a s okultistkou Serenitou Jonesovou. Všetky štyri postavy – Alice, Jenna, Virgil a Serenita – sú zároveň rozprávačmi príbehu. Každý vidí udalosti podobne, no predsa len svojskou optikou.

Kapitoly nesú pomenovanie podľa jednotlivých rozprávačov a sú podané v prvej osobe singuláru. Prostredníctvom vnútorných monológov zisťujeme, prečo kedysi uznávaná okultistka Serenita prišla o svoje schopnosti (alebo neprišla?), či ako sa z úspešného detektíva Virgila, ktorý v minulosti vyšetroval zmiznutie Alice, stal alkoholik. Trochu odlišné sú pasáže Alice. Keďže je nezvestná, tak sa v jej príbehu, často podanom prostredníctvom denníkových zápiskov, vraciame do minulosti, v ktorej spomína na stretnutie s manželom, prácu so slonmi v útulku, no predovšetkým sa tu dozvedáme o jej vedeckom zameraní – skúmaním žiaľu slonov nad stratou blízkeho. Tie často dávajú najavo, že nie sú bezduchými tvormi, za aké ich ľudia považujú, ale cítia radosť, lásku či smútok rovnako a možno aj intenzívnejšie ako ľudia.

Sekundárne postavy (stará mama, otec, obyvatelia mesta) sú v príbehu nemenej dôležité. Prostredníctvom nich sa posúva Jennin príbeh dopredu. Paradoxne práve dve z hlavných postáv sú charakterovo zvládnuté najslabšie. Pri postave Alice čitateľ zapochybuje, či nie je lepšou vedkyňou ako milujúcou matkou a tínedžerka Jenna vo svojich prehovoroch pôsobí až príliš dospelo.

Autorkinou silnou stránkou je práca s detailom a náznakom. Zdanlivo banálne či rozsiahlejšie, niekedy aj nudnejšie pasáže dostávajú v závere svoj význam.

Popri detektívnej (Jennino pátranie po stratenej matke) a okrajovo ľúbostnej línii (vzťah Alice s manželom) dominuje v príbehu autorkin apel na záchranu slonov, snaha zabrániť ich pytliactvu a obchodovaniu so slonovinou. Picoultová je známa tým, že rada spracúva kontroverzné, netradičné a silné témy. V Čase odísť sa striedajú beletristické časti tvoriace hlavnú príbehovú líniu s odbornými pasážami – vzájomne sa prelínajú, dopĺňajú a ako celok predstavujú napínavý a dojímavý príbeh.

Spomínate si na knihy, nad ktorými ste premýšľali aj niekoľko dní po ich prečítaní? Čas odísť je jednou z nich.