Vyhľadávanie
Návrat k procesom s bosorkami
Viliam Apfel: Čas služobníkov diabla, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008
Renomovaný slovenský spisovateľ literatúry faktu Viliam Afel, dvojnásobný nositeľ medzinárodnej Ceny E. E. Kischa, sa v novinách a v posledných dvoch desaťročiach i v knižnej tvorbe programovo venuje historickým udalostiam a osobnostiam, spojeným so slovenskými národnými dejinami. Ak si urobil tematický exkurz, bolo to obyčajne len do okolia, s ktorým sme stáročia žili alebo do reálií, ktoré boli súčasťou uhorských a rakúsko-uhorských, teda aj našich dejín. V novej knihe je však teritoriálne oveľa veľkorysejší - zasahuje do celej stredovekej Európy, ba i do zámoria. Domnievam sa, že ho k tomu viedol čitateľský úspech jeho prvej knihy, v ktorej sa venoval absurdným procesom, mučeniam a popravám čarodejníc a bosoriek na území Slovenska (Čas pekelných ohňov, RAK, 2001). Absurdným aj preto, že sa diali dve tisícročia po rozkvete antickej filozofie a demokracie, viac ako tisícročie po formulovaní logických zásad rímskeho práva a niekoľko storočí po prejavoch renesančného myslenia.
Viliam Apfel je svojím vzdelaním predovšetkým právnik - a zrejme nielen inklinovanie k historickým témam, ale aj táto skutočnosť ho viedli k poznaniu a literárnemu spracovaniu zdrvujúcich procesov s bosorkami.
Apfel hľadá historické zdôvodnenie pre toto totálne bezprávie, pre explóziu krutosti, nezmyslu a zatemnenia myslí v lavíne nešťastí, ktoré sa valili na Európu: nekonečné vojny, neúspešné križiacke výpravy, mor, brutálne odpovede vládcov a cirkvi na sedliacke vzbury a reformačné hnutia. Strach z pohrôm a udalostí, ktoré si obyčajný človek nevedel vysvetliť a boli preňho dielom diabla, stali sa živnou pôdou pre mágiu a povery. Boli tu však vzdelanci, medzi nich patrili predsa aj predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí mohli zasiahnuť alebo aspoň udržať veci v medziach zákona a ľudskosti. Cirkevná hierarchia nezasiahla. Naopak, tento pohon na čarodejnice sa dial posväcovaný a často inšpirovaný cirkevnou vrchnosťou! Svätá stolica sa už za niekoľko ťažkých historických omylov, pre ktoré by lepšie pasoval termín zločiny, ospravedlnila. Čarodejnice - otrasné obete najhnusnejšieho tmárstva cirkvi a najkrutejšieho vraždenia zo strany justície a verejnej správy s vedomím cirkvi - zostávajú Vatikánom zabudnuté.
Slovensko - a teda aj slovenská katolícka cirkev - má zahanbujúcu bilanciu mučenia a vraždenia tzv. bosoriek či stríg. Prvenstvo obsadilo slobodné kráľovské mesto Krupina. Len v roku 1662 skončilo na hranici šesť krupinských čarodejníc, v knihe Ondreja Braxatorisa Letopisové krupinští, otec básnika Andreja Sládkoviča uvádza, že v roku 1672 upálili tri Krupinčanky - pani Halgašovú, Mečiarovú a Gergeľovú, v roku 1716 tu krupinskí radní páni (a hosťujúci kat z Banskej Bystrice) mučili a upálili štyri svoje občianky. Vyznamenali sa však aj mestá Trenčín, Žilina, Šamorín, Bardejov, Komárno, a pravdaže aj Bratislava. Ako svedectvo pôsobí socha Bratislavská bosorka od T. Bartfaya na Hradnom kopci.
Dokumentárna hodnota Apfelom objavených a zhromaždených údajov je úctyhodná a podanie nielen presvedčivé, ale miestami doslova strhujúce. Čitateľ asi najviac ocení úsporný komentár, striedmosť literárnej výpovede, veľkú výpovednú silu priamych reprodukcií zo súdneho zápisu i silu citátov udaní s konkrétnymi menami a okolnosťami, prečo k udaniu došlo. Keď si uvedomíme, že autor svoje pátranie rozšíril ďaleko za hranice dnešného Slovenska, dokonca za hranice Európy, už to samo o sebe hovorí o poctivej autorskej príprave diela.
Pochváliť treba aj Vydavateľstvo Matice slovenskej za to, že sa úmerne k hodnote rukopisu zachovala k jej knižnej podobe: bohatstvom dobových ilustrácií, dôstojnou grafickou úpravou a väzbou. Apfelova kniha je nesporne obohatením tohtoročnej produkcie slovenských diel literatúry faktu i čitateľsky príťažlivých tém na našom knižnom trhu.
Ján Čomaj
