Recenzia
13.04.2010

Čaša plná lásky - Milan Tuma - Dopiť do dna

Dopiť do dna

Dopiť do dna

Milan Tuma: Čaša plná lásky, Žilina, Knižné centrum 2009

Dobrý deň, dobrý podvečer, dobrý každý čas na stretnutie s poéziou,“ takto víta príjemný básnikov hlas na CD, ktoré je priložené k zbierke básní. Krehkých jemnosťou svojho obsahu – veď čo je krehkejšie ako naozajstná láska?! – a zároveň pevných silou svojej výpovede – lebo čo je pevnejšie ako naozajstná láska?! – a do tretice presvedčivých schopnosťou „usadiť“ čitateľa/poslucháča k onej navrhovanej „príjemne strávenej chvíli s čašou vína, šálkou čaju a či kávy“. Ku ktorým Tuma pozýva v tónoch svojich sonát. Mimochodom, povedané slovníkom hudobnej teórie – „sonáta je inštrumentálna skladba, pôvodne jednočasťová, neskôr s rôznym počtom častí.“ A veru, taká je i poézia Milana Tumu. Inštrumentálna, zapájajúca všetky nástroje ľudského umu i citu, rozdelená na viacero častí a vyúsťujúca do celku plného harmónie. Poézia krehká výpoveďou a silná obsahom, poézia, ktorú môžeme vedno počúvať i čítať, predovšetkým však precítiť a zamyslieť sa nad ľudským darom lásky. Byť dobrým k milovanej bytosti v sebe, byť dobrým v sebe k milovanej bytosti. Byť jednočašový a dvojdomý zároveň.    

O láske je táto kniha a nám treba dúfať, že obsah básní dokážeme vnímať aspoň tak, ako ho vnímal autor a nezištne ponúkol ďalej. Hovorievame – kto z lásky dáva, dvakrát dáva. Milanovi Tumovi, literátovi, organizátorovi kultúrneho života sa podarilo obdarovať čitateľov mnohými odtieňmi jedného citu v mnohorakom podaní. Hoci nie vždy básnicky najpresnejšie, o to ľudsky presvedčivejšie. Mnohorako, ako v sonáte. Mimochodom, skoro by som navrhol pomenovanie romanca, o ktorej zas slovník hudobnej teórie hovorí ako o „vokálnej alebo inštrumentálnej skladbe s ľúbostným, lyrickým a snivým obsahom.“  To už je možno reč o budúcej knihe Milana Tumu. Najskôr však treba dopiť túto čašu. Do dna.

Igor Válek