Vyhľadávanie
Berco Trnavec: Celoplošný Alzheimer
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku
slovenských spisovateľov 2010
Názov novej knihy satirika a humoristu Berca Trnavca Celoplošný Alzheimer nejednému zábudlivcovi pripomenie, že zabúda na ľudskosť, ale aj to, že často stráca sebazáchovnú pamäť, ba dokonca aj súdnosť či zdravý rozum:
Pomery až hrôzu budia,
jak s Alzheimerom v čiernej dráme
dnes zabúdame, zabúdame...
zabúdame už byť ľudia!
Po piatej knihe venovanej humoreskám, v tejto šiestej autor opustil svoj najpôvodnejší poviedkový žáner, aby sa koncentroval na briskné, stručné satirické diagnózy, veršované i neveršované. Je to nápaditý a lákavý satiricko-humoristický mix. Centrálnym motívom zbierky je absolútna strata ľudskosti. Trnavec je nielen humorista, ale aj humanista. Nájdeme v nej mnohé pozoruhodné aforizmy, jednak nadčasové, ktoré môžu ako aktuálne prechádzať všetkými režimami i stáročiami, jednak také, ktoré sú špecifickým svedectvom o dnešku, sondou do brutálneho, baskerwillského kapitalizmu. Ťažko vyberať, ale pripomeňme si najmä také, čo prinášajú globálny nadhľad. Napríklad kultový, vstupný aforizmus: Šťastná budúcnosť nás možno naozaj čaká, len si zrejme už nepamätá, kde sa máme stretnúť. Alebo varovanie: Sud s pušným prachom najrýchlejšie zapáli hlupák horiaci sa pravdu. Prípadne ultra axiómu: Ľudstvo už tak dlho napreduje, že konečne by bolo dobré vedieť, kam. Hodno spomenúť napríklad aj dva aforizmy zo sekvencie Posledné uzly na vreckovke: Nikdy sme si nedali našu pravdu zobrať! Vždy sme ju predali za trhovú cenu. A druhý: Ako ukázala najnovšia sonda, život na Marse existoval: domnelé vyschnuté riečne korytá boli v skutočnosti zákopy.
Aforistická myšlienka, paradoxná a vtipná konštrukcia, získava vo vydarenom veršovanom a rytmizovanom útvare zvanom epigram svojský pôvab a magickú príťažlivosť. Pravdaže, iba vo vydarenom epigrame, lebo v nevydarenom je myšlienka akoby udusená škaredým a násilným veršovým korzetom silených rýmov. Že Trnavcove epigramy svoju príťažlivú silu a pôvab majú, môže potvrdiť aj táto veršovaná analýza: Prečo sa súperi jak psiská / v pretekoch zbrojenia tak perú? / Pretože víťaz vždycky získa / Medzinárodnú cenu mieru. V závere epigramatických sekvencií autor vyslovil za všetkých satirikov takéto krédo: Stále to s ním vyzerá bledo: satirik – nechránený svedok! Autor sa aj v tejto svojej šiestej knihe „nadýchol“ i na o niečo dlhšie texty, na ultramikropoviedky. Napríklad aj v sekvencii Púšť. Púšť napokon je veľmi úrodná pôda humoristov. Metafora púšte umožňuje predstaviť chorobopis nášho sveta aj v pohľade nášho autora: Pri dostatku fatamorgán ani púšť nenechá na seba dlho čakať. A čoho by som bol zo zbierky najradšej ja sám autorom? Napríklad aj epigramu Všetko je ináč:
Už nie sme na jednej lodi!
Sú vťahu posledné hody...
keď možnosť máme len takú,
byť v strachu na jednom vraku!!!
V Trnavcovej knihe nájdeme mnohé odpovede s puncom súcitu a satisfakcie, inštruktívny, oslobodzujúci smiech humoru a satiry. Brilantnými karikatúrami ju obohacuje Bobo Pernecký.
Milan Kenda
