S básnickou tvorbou
Jamesa Wrighta (1927
– 1980), významného
amerického básni -
ka druhej polovice
20. storočia a nosite-
ľa Pulitzerovej ceny
(1972), sa slovenský či-
tateľ doteraz mohol stretnúť len útržkovito, prostredníctvom časopisec-
kých prekladov Mily Haugovej. V spolupráci s vydavateľstvom Skalná
ruža teraz prekladateľka pripravila prvý knižný výber Červenokrídly
drozd, vychádzajúci zo súborného anglického vydania Above the River
z roku 1992, ktorý má ambíciu predstaviť básnika v čo najširšom zábere.
James Wright študoval na Washingtonskej univerzite, kde získal
doktorát, a neskôr pôsobil ako profesor literatúry na Univerzite v Min-
nesote. Ako držiteľ Fulbrightovho štipendia absolvoval študijný pobyt vo
Viedni a aj neskôr sa do Európy rád vracal, najmä do Talianska a Fran-
cúzska. V osobnom živote sa mu však nevyhli problémy s alkoholom
a depresie, ktoré rovnako ako spomienky na rodný kraj pretavoval do
svojej tvorby. Formálne prešiel vývojom od viazaného jambického verša
k voľnej veršovej forme, ktorá v niektorých textoch prechádza až do
básne v próze. Z tematického hľadiska siaha jeho poézia od prírodné-
ho k priemyselnému, pričom autor tieto dva svety nezriedka prepája,
porovnáva, kombinuje či vsádza jeden do druhého. Na takomto pozadí
vystupujú do popredia pocity samoty, neistoty a hľada-
nia seba samého, s ktorými sa Wright viac alebo menej
úspešne vyrovnával prakticky celý život.
Ako píše prekladateľka a zostavovateľka v doslove
k slovenskému vydaniu, prekladať Jamesa Wrighta
znamenalo vyrovnávať sa s jeho „inštinktom pre poé
ziu“ – mnohovrstvovým použitím jazyka, obraznosťou
a rytmom. Škoda však, že práve čistota a transparent-
nosť originálu v slovenskom vydaní prinajmenšom po-
krivkávajú. V nejednej básni badať najmä syntaktickú upätosť na
anglickú predlohu, avšak kým striktný anglický slovosled význam
výpovede sprehľadňuje, v slovenčine je efekt skôr opačný. Popri výhradách
vyplývajúcich z tzv. hypnózy originálom tvoria druhú skupinu nedostatky
spôsobené podľa všetkého nepozorným čítaním pôvodného textu. V tejto
súvislosti sú problematické najmä čiarky, ktoré v slovenskom pretlmočení
buď chýbajú, alebo sa objavujú navyše, pričom zásadne menia či posúvajú
význam autorskej výpovede.
Hoci v niektorých prípadoch slovenského prekladu Wrightových básní vy-
stupuje do popredia skôr jeho informatívna než umelecká hodnota, nemožno
výberu Červenokrídly drozd (mimochodom, vo veľmi decentnej grafickej
úprave) uprieť zásluhy na predstavení autorovej tvorby v slovenskom kul-
túrnom priestore. Kiežby bolo podobných edičných činov v budúcnosti čo
najviac.
