Recenzia
Vladimír Radosa
29.05.2008

Červený kapitán - Dominik Dán - Vysoká hra s pravdou

Vysoká hra s pravdou

Vysoká hra s pravdou

Dominik Dán: Červený kapitán, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007

  Pred niekoľkými týždňami prenikla na slovenskú verejnosť správa, že Ústav pamäti národa predložil Generálnej prokuratúre SR na prešetrenie štyri prípady, v ktorých je hlavným podozrivým bývalá Štátna tajná bezpečnosť. Jeden z prípadov je vražda katolíckeho kňaza Štefana Poláka. Jeho telo našli beštiálne umučené na jeho fare v Borovciach pri Piešťanoch v roku 1987. To je realita.

  Dva roky predtým je do hrobu na cintoríne v Našom meste uložené telo kostolníka Karola Kloknera. S klincom v hlave. To je fikcia. Podľa Dána. Keby nebolo hlúpej náhody, smrť kostolníka by zostala neobjasnená. Namiesto toho však detektív Richard Krauz a jeho kolega Edo Burger majú o program na najbližšie týždne postarané. Riešiť sedem rokov starý prípad nie je slasť, obzvlášť ak máte za sebou jeden a pol roka trvajúci lov na Beštiu, masového vraha žien. Krauza a Burgera by však ani vo sne nenapadlo, kam až povedú nitky tejto „zabudnutej vraždy“. Všetko totiž nasvedčuje, že v nej majú prsty „eštébáci“, najobávanejšie zložky bezpečnosti z obdobia komunizmu. Ale prečo Klokner? A kto stojí za tajomnou organizáciou, ktorá striehne na každý ich krok?

Krauz a Burger musia byť obozretní, lebo súper ich metódy dokonale pozná. Rovnako ako ten, kto ich oboch stvoril za počítačovou klávesnicou. Dominik Dán vie o bezpečnostných zložkách viac ako ktokoľvek z nás. Môže si preto pod rúškom fikcie dovoliť bez rešpektu šťuchnúť do osieho hniezda, ako to už urobil v predošlých knihách – v tejto je až priveľa pravdy.   

Dominik Dán v Červenom kapitánovi zaradil spiatočku. Chronologicky. Vrátil oddelenie vrážd Nášho mesta do porevolučnej éry analógových Zenitov, písania hlásení cez „kopirák“ a otlčených služobných žigulákov. Ani raz však jeho hrdinovia nehrali takú vysokú hru!

  Doteraz nebol pred tvár spravodlivosti postavený jediný komunistický zločinec. Zväzky Štátnej bezpečnosti ukrývajú informácie o agentoch, donášačoch a udavačoch. Ich mená postupne vychádzajú na povrch, ale niektoré tajomstvá zostanú tajomstvami. O jednom z nich je aj táto kniha. V rozhovore pre Knižnú revue uviedol autor pri otázke týkajúcej sa Červeného kapitána: „Bojím sa iba jedného..., že niektorí neuveria“. Môžete si byť istí, že po prečítaní uvidíte, čo mal na mysli. 

Vladimír Radosa