Recenzia
Ján Bábik
13.09.2004

Cesta dejinami - Novoveké Slovensko

 

Priam dobrodružné čítanie

Matúš Kučera: Cesta dejinami – Novoveké Slovensko

Bratislava, Perfekt 2004

  Veľký kus záslužnej práce pri poznávaní dejín programovo robí na slovenskom knižnom trhu vydavateľstvo Perfekt. Svedčí o tom nielen kompletné vydanie diela nestora literatúry faktu Vojtecha Zamarovského, zameraného predovšetkým na starovek, ale aj ďalšie kvalitné tituly o našej histórii: Ilustrované dejiny Slovenska, Dejiny v kocke, Kto nám vládol a p.

  Nedávno vydal Perfekt ďalšiu pozoruhodnú knihu z pera nášho popredného historika prof. Matúša Kučeru Cesta dejinami – Novoveké Slovensko, ktorá nadväzuje na jeho predchádzajúcu publikáciu Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko. Autor sa v knihe zaoberá udalosťami od začiatku 16. storočia do 40. rokov storočia devätnásteho, do času, keď na slovenskú politickú scénu začína vstupovať mladá generácia štúrovcov. V úvode knihy hľadá prelomový okamih, v ktorom stredovek vystriedal novovek. V histórii európskych národov je to koniec 15. a začiatok 16. storočia, teda obdobie charakterizované veľkými zámorskými objavmi, nástupom reformácie či upevňovaním absolutistických vlád monarchií. V našich dejinách prelom medzi stredovekom a novovekom datujeme nešťastnou bitkou pri Moháči roku 1526, keď sa po zdrvujúcej porážke uhorského vojska celé územie dnešného Maďarska a južné oblasti Slovenska dostali takmer na 150 rokov do područia tureckého polmesiaca. A následkami moháčskej bitky začína pútavé rozprávanie bohatou slovenskou históriou vyše 300-ročným obdobím. Kniha napísaná príťažlivým štýlom nám približuje všetky dôležité udalosti, ktoré sa v tomto období odohrali na Slovensku, či už to boli neľútostné boje s Turkami, stavovské povstania alebo individuálne zbojnícke akcie, ktoré neskôr vyvrcholili masovými rebéliami proti feudálnemu zriadeniu.

  Matúš Kučera sa však nepozerá na Slovensko ako na izolovanú krajinu, ale udalosti na našom území zasadzuje do širšieho historického kontextu a dokazuje vzájomné ovplyvňovanie s ostatnými susednými i vzdialenejšími krajinami. Aj keď novovek obyčajne spájame predovšetkým s poznaním, nie vždy to tak bolo. Autor upozorňuje, že najmä v 17. storočí, v období protireformačného úsilia, dosiahli krutosti, súdne svojvôle a pohon na domnelé bosorky omnoho väčšie rozmery a brutálnosť ako v tzv. stredoveku. Ale dejiny Slovenska nie sú, našťastie, len dejinami vojen a perzekúcií, je to aj čas rozvoja vedy, školstva a kultúry, najmä počas vlády osvietených panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., začiatku manufaktúrnej výroby, ale i čas prvého a neskôr aj masovejšieho hnutia za národnostné práva Slovákov. Záver knihy o vstupe mladej generácie pod vedením Ľudovíta Štúra, kodifikácia spisovného jazyka, nám jasne naznačuje, kde bude pokračovať tretí diel Kučerovho putovania slovenskými dejinami.

  Cesta dejinami – Novoveké Slovensko zaujme predovšetkým vďaka vynikajúcemu rozprávačskému štýlu autora, ktorý svojimi historickými glosami a postrehmi, citovaním archívneho materiálu, pútavo osvetľuje naše dejiny a suché historické fakty mení priam na dobrodružné čítanie. K výslednému kvalitnému tvaru knihy prispievajú aj dobové ilustrácie, čím si čitateľ môže dotvoriť obraz o danom období.

Ján Bábik