Vyhľadávanie
Cesta do stredu Zeme - alebo – verneovky nestarnú
Jules Verne: Cesta do stredu zeme
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008
Verneovky patria ku knihám mojej mladosti a dodnes ich mám na čestnom mieste v svojej knižnici i zafixované v pamäti. A i keď tento rok uplynulo už 180 rokov od narodenia slávneho francúzskeho autora vedecko-fantastickej literatúry Jula Verna (1828-1905) a mnohé objavy, o ktorých písal, už dávno nepatria iba do ríše fantázie, jeho knihy pre seba objavujú stále nové generácie mladých čitateľov. Navyše neprestávajú inšpirovať autorov i filmárov.(Z jeho titulu Cesta do stredu Zeme sa napríklad odrazil kedysi český spisovateľ Ludvík Souček pri svojej pôsobivej Ceste slepých vtákov ale i zopár filmárov.)
Túto jeseň sa verneovka Cesta do stredu zeme objavila u nás hneď v dvoch podobách. Po rokoch opäť vyšiel slovenský preklad Elišky Jelínkovej a v kinách sa premieta americký film, ktorý vznikol na motívy tohto diela, s posunom deja do súčasnosti.
Osobne ma predsa len viac zaujala kniha. I keď som ju dnes vnímala inak ako v detstve, zase ma strhlo rozprávanie o dobrodružnej ceste profesora Lindebrocka, jeho synovca a pomocníka Axela a ich odvážneho sprievodcu Hansa z nemeckého Hamburgu do krátera islandskej sopky. Podľa starého pergamenu práve tu nájde trojica bránu do pradávneho sveta, ktorý sa uchoval v hlbinách Zeme. A tak spolu s rozprávačom príbehu Axelom čitateľ objavuje dávno vyhynuté rastliny, zvieratá, ba dokonca aj pračloveka, sleduje zápas dinosaurov, prekonáva podzemné more a bojuje o prežitie.
Návraty majú vždy istú príchuť nostalgie a obáv zo sklamania. Platí to aj o stretnutí s knihami, ktoré sme mali kedysi radi. Verneovky však obstali v skúške času. Možno aj preto, že autor dokázal vedeckú fantastiku skĺbiť s pútavým príbehom a nenásilným zdôrazňovaním nadčasových hodnôt, ako priateľstvo, statočnosť či odvaha, a najmä túžba po poznaní. Cesta do stredu Zeme sa tak stáva nekončiacou sa cestou do stredu ľudského srdca a za jeho snami.
-eť-
