Vyhľadávanie
Yu Hsi: Cesta.
Dunajská Lužná, MilaniuM 2008. Preklad Zuzana Krylová a Milan Richter
Významným edičným činom vydavateľstva MilaniuM sa stalo vydanie výberu z poézie taiwanského básnika Yu Hsiho. Tohto autora rôznych umení, lebo sa zaoberá aj prózou, fotografovaním a vydávaním kníh, okrem toho je zakladateľom medzinárodnej ceny za poéziu Crane Summit Prize, máme možnosť spoznať ako autora viacerých básnických skladieb.
Yu Hsi akoby skladal svoje básne z výrokov a ciest a cestičiek za nimi, každá z nich tvorí príbeh, v ktorom je ukrytých ešte množstvo príbehov. Ako buddhistický mysliteľ sa usiluje aspoň iluzórne dostať k bráne poznania, k bráne osvietenia, do jeho poézie akoby vietor sústredeného myslenia a uvažovania vnášal všetky živly, vrátane tých, ktoré nám sídlia v duši.
„Spiatočná cesta spomienok“ (s.49), aj to môže byť spôsob, ako vytvoriť dej, ktorý sa síce ešte nestal, ale niekomu v mysli už možno ostal ukrytý, čiže ho treba len vyniesť na svetlo a vzkriesiť ako príbeh a myšlienkový svet. Yu Hsiho poézia tak nie je jednoduchá ani prostá, čitateľ nevyhnutne musí sledovať vrstvenie jeho myslenia a hľadať spôsob, ako sa k nemu dostať, lebo neraz najzaujímavejšie je práve to, ako autor obrazy a myšlienky na seba navrstvuje, akýsi lep imaginácie a duchovného sústredenia, ktorý je často priehľadný a takmer neviditeľný.
Pri čítaní tohto autora sa nám stáva bližší aj svet buddhistického hľadania i nachádzania, ktorý však nie je taký vzdialený európskemu kultúrnemu duchu, ako by sme sa nazdávali. Svet je už chtiac-nechtiac spojený a prepojený, ale aj tak nám Yu Hsiho poézia približuje krajinu a spôsob obrazného myslenia ľudí, ktorí sú nám geograficky veľmi vzdialení. nemožno však povedať, že by nás tento typ poézie chcel vzdelávať, poučovať, Yu Hsi len rozširuje hranice nášho vnímania, zostrujúc ich neraz až na hranu, ktorej sa zvyčajne duchovne nedotýkame.
Bravúrny preklad Zuzany Krylovej a citlivé prebásnenie skúseného básnika a prekladateľa Milana Richtera urobili z Yu Hsiho knihy Cesta našu duchovnú cestu za inou obraznosťou, celkom inou životnou skúsenosťou, inou duchovnosťou, ktorá má schopnosť robiť nás jemnejšími a akosi ostrejšie vidiacimi. Zrak je vôbec zmysel, ktorým sa Yu Hsi dotýka nielen ľudí a predmetov, ale aj javov, ktorým ich akoby ustavične približoval a sprítomňoval. Netreba zabúdať ani na v poézii zriedkavé spájanie starého a nového, teda čohosi možno až starobylého s výdobytkami hi-tech; vznikajú tak texty, ktoré majú ambíciu osloviť aj mladú generáciu.
Viera Prokešová
