Cesty do Ruska

Až na koreň

Bratislava, Premedia Group 2012
Preklad Zuzana Demjánová

Niektoré knihy plynú rýchlo ako rieka, iné pomaly ako kalná voda. A iba niektoré sú výstupom na vysokú horu. Aby ste z neho mali pôžitok, musíte sa pravidelne zastaviť a vychutnať si pohľad. Do tejto neveľkej literárnej skupinky patrí aj kniha Cesty do Ruska. Joseph Roth, rakúsky spisovateľ a novinár, patril ku generácii so skúsenosťami s hrôzami prvej svetovej vojny a následne zmätenou, s hladom bojujúcou

povojnovou Európou. Cesty do Ruska sú súborom jeho fejtónov, denníkov ých zápiskov a reportáží, ktoré publikoval prevažne v denníku Frankfurter Zeitung od roku 1919 až do r o k u   1 9 3 0 . R o t h v knihe ponúka komplexný obraz vtedajšieho Ruska. Jeho texty sa dotýkajú kultúrneho života, politického systému, ale i náboženstva a spoločenských kást, prudko sa meniacich pod vplyvom „červenej moci“. Roth sa predstavuje ako výborný pozorovateľ a hĺbavý filozof, ktorý si všíma bujnejúcu propagandu, upadajúcu silu meštiackych intelektuálov či zmätenú pozíciu robotníkov, ktorí sa takmer zo dňa na deň stali hybnou silou krajiny. Opovrhuje zbožným uctievaním technického pokroku (čo dokazuje jeho recenzia na Ejzenštejnov film Generálna línia) aj novodobým buržujom, takzvaným nepmanom. Pri podrobnej kresbe ruského života a zvlášť pri kritike filmových a divadelných diel využíva svoj literárny talent, ostrý humor a neobyčajný cit pre metaforu.

Texty Josepha Rotha však nemožno vnímať bez dobového kontextu. Pre európsku inteligenciu, špeciálne tú západnú, bol zrod sovietskeho Ruska akýmsi svetielkom na konci tunela prvej svetovej vojny. Starý systém padol, musí prísť nový a lepší. A  ten nachádzali mnohí (G. B. Shaw, Theodore Dreiser, Heinrich Mann…) práve vo vtedajšom Rusku. Výnimkou nebol ani Joseph Roth. Ten však na rozdiel od  svojich umeleckých súpútnikov neprehliadol rastúci fanatizmus, neslobodu sovietskej spoločnosti, ani zákerné propagandistické ťahy politickej vrchnosti.