Recenzia
Ľubica Psotová
01.04.2015

Cez noc - Stig Sæterbakke

(Esej)

Dom, o ktorom sa hovorí v románe nórskeho spisovateľa Stiga Sæterbakkena Cez noc (Vydavateľstvo Premedia 2014 v rámci projektu PRO LIBRIS, preklad Miroslav Zumrík), podľa textu existuje v Banskej Bystrici a dokonca podľa fotografií v knihe by sa mal nachádzať na Skubínskej ceste 64. Či je to naozaj pravda alebo len súčasť fabulácie, to nech posúdia čitatelia. Každopádne situovanie časti deja na Slovensko je prejavom pozitívneho vzťahu autora k našej krajine. Hlavný protagonista Karl sa dozvie o tajomnom dome a keďže sa nevie vyrovnať so stratou svojho syna a rozpadom rodiny, vyhľadá ho, aby sa v ňom postavil tvárou v tvár svojmu najväčšiemu strachu.

Kniha Cez noc je presvedčivou výpoveďou muža v strednom veku, ktorý prežíva smútok. Hoci si autor zvolil pre podanie príbehu ťažký námet – autentický ponor do vnútorného sveta duševnou bolesťou zmietaného človeka – a celým dielom sa vytrvalo nesie úzkostná atmosféra smútku, dokázal vytvoriť pútavý dej so správne načasovaným napätím. V rozprávaní využíva popri chronologickom pohľade aj retrospektívny a v miere, ktorá je pre čitateľa prípustná a nemätúca, strieda racionálny svet postavy so svetom iracionálnym, iluzívnym.

Karl, hlavná postava a zároveň rozprávač príbehu, je intelektuálne vyspelý muž, ktorý svoje myšlienky a pocity v každom okamihu života dôsledne reflektuje a analyzuje. Autor prekvapuje novými náhľadmi na v dielach často zobrazované situácie, prináša tradičné, no i nečakané súvislosti. Otvorene preniká do intímneho sveta svojej postavy, ale nezostáva iba v ňom. Z vnútorného priestoru zakaždým flexibilne prechádza na povrch. Štúdiou jednotlivca apeluje na spoločnosť. Nepriamo spochybňuje zaužívané ľudské vnímanie spokojnosti a šťastia. Avšak aj v tejto rovine je nápaditý a inovatívny. Neuspokojí sa s tradičnou kritikou súčasného životného štýlu či tzv. západného spôsobu života, no pokúša sa zájsť vo svojich úvahách ešte ďalej. A práve túžba odhaliť skutočný zdroj harmónie je hnacou silou postavy i kľúčovým pilierom, na ktorom Sæterbakken buduje motív tajomstva. Napätie v diele umocňuje aj čiastkovým pretavením textu do žánru hororu, ktorý spočiatku uvádza iba v náznakoch a naplno rozvíja až v záverečnej časti diela.

Sæterbakken vo svojej próze pracuje s prvkami postmoderny. Uplatňuje nielen pluralitu formy, prechod od rozprávky až k hororu, ale i viaceré intertextové odkazy, alúzie či obrazový materiál, ktorým autenticky dokumentuje časť textu. K postmoderne majú blízko i motívy kruhu a labyrintu, v ktorých sa postava nachádza a ktoré umocňujú jej vnútorný pocit súženia. Kým sa však vo vonkajšom svete dokáže postupne zorientovať, vnútorný svet zostáva aj napriek snahe o spoznanie záhadný a slabo prehľadný. Autor využíva mnoho metafor. A samotný názov i viaceré popísané situácie, postavy či priestor dosahujú hlbší filozofický význam práve v takomto chápaní.

Próza Cez noc zaujme slovenského čitateľa aj z dôvodu, že časť deja sa odohráva na Slovensku. Zorný uhol cudzinca, ktorý navštívil túto krajinu po prvýkrát, dodáva priestoru nový kolorit a svojím originálnym pohľadom ešte viac umocní i tak hlboký čitateľský zážitok.