Vyhľadávanie
Klasická hororová zápletka – skupina kamarátov je na izolovanej chate v lese, kde ich začne prenasledovať nejaké zlo a po jednom ich zabíja. Slovensko sa zdá pre ňu ideálnym miestom. Naše hory a lesy sú prešpikované chatami, mnohé zapadnuté v zarastených dolinách, iné zase stratené v rekreačných oblastiach.
Napriek tomu je to téma pomerne vyčerpaná, tak sa do nej málokto púšťa. Veď čo nové môže priniesť? Klasická zostava (športovec, panna, zhúlenec, dievčina ľahkých mravov), zvyčajný zloduch v podobe vraha, incestného domorodca či mimozemšťanov a hromada krvi. Klišé ako vyšité!
Pred rokmi to presne tak skúsil E. Pocha. K dievčenskej trojici sa vtedy pridala skupinka chlapov v strednom veku, ktorí si chceli užiť zábavu ako za mladi. Jeho kniha Kontakt síce načrtla zaujímavo nefunkčné vzťahy medzi postavami, nemala však pre nedostatočné uplatnenie v deji. Vtedy som si hovoril, že zápletka postavená na vzťahoch vo vyvražďovačke na chate je zbytočná, lebo nakoniec aj tak všetci umrú. Mýlil som sa, ale nebol to E. Pocha, kto mi to dokázal.
Nová kniha Petra Derňára jednoducho nesklamala. Už pri jeho debute Škrabot predviedol, že rozumie, ako fungujú žánrové klišé a vie sa s nimi hrať. Takisto vie, ako rozmýšľa priemerný čitateľ a fanúšik hororov a vie ním aj účinne prostredníctvom textu manipulovať. Vo svojej druhej knihe Kladivo však dokázal, že to nebolo len šťastie začiatočníka.
Kladivo je podstatne jednoduchší a priamočiarejší príbeh ako Škrabot, ale o to lepšie, lebo sa skôr dostaneme k tomu podstatnému. K napätiu.
To generuje partia tridsaťročných kamošov, ktorí sa pravidelne schádzajú na chatách. Tentoraz zablúdia do ošarpanej búdy blízko hraníc s Poľskom, lebo pandemická situácia im nedovolila nájsť nič lepšie. Tam sa začnú rozpletať ich zložité vzťahy, zatiaľ čo po jednom umierajú rukou neznámeho vraha.
Už len v zložení postáv necháva Derňár znalcov hororov na neznámej pôde. Typy, ktoré jeho charaktery reprezentujú, by sme skôr našli v chlapčenských dobrodružných románoch, než v slasheri. To znamená, že zvyčajné žánrové pravidlá neplatia a aj ostrieľaný fanúšik ide do príbehu naslepo. Toto sa mi na Derňárových knihách (zatiaľ) páči – nepodceňuje svojho čitateľa. Vie, že čitateľ vie, v akom je žánri a aké tu platia pravidlá. Preto autor niektoré z nich ohýba, iné nahrádza alebo ignoruje. Fanúšik hororov a trilerov sa tak do istej miery ocitá na neznámej pôde, čo je len dobre. Tento žáner ťaží z napätia a prekvapenia. Zmena pravidiel robí príbeh nepredvídateľným, a tak napätie i prekvapenie fungujú lepšie.
Kladivo je doslova originálne, hoci miestami čitateľ prekukne za fasádu. Ale pri rýchlom tempe, hraním sa so žánrovým klišé a stupňovaním napätia tu máme funkčný horor/thriler, ktorý udrží pozornosť zaujatých aj ostrieľaných fanúšikov žánrovej literatúry.
Navyše Kladivo funguje skvelo i ako detektívka. Práve preto treba akceptovať pomalší rozbeh. Prvých šesťdesiat strán – čo je takmer tretina knihy – je len vykresľovanie charakterov a vzťahov medzi nimi. Toto naoko zbytočné naťahovanie naberá svoj význam neskôr, keď čitateľ dostane priestor hádať, kto je vrah. Každý ma nejaký motív či charakterový problém, ktorý ho pre pozíciu vraha predurčuje, a podozriví sú vždy prinajmenšom dvaja. Derňár šikovne do textu umiestnil dostatok pravých i falošných stôp, aby bol čitateľ o identite zla až takmer do úplného konca na pochybách. Bez rozsiahleho úvodu by to bolo ťažšie. Respektíve by sme si expozičné scény museli vytrpieť neskôr v texte, čo by malo za následok úpadok tempa.
Netvrdím, že Kladivo je prevratný alebo mnohovrstvový a komplikovaný horor. Stále je to jednoduchá vyvražďovačka na chate. Ale autor poohýbal dostatok žánrových pravidiel, aby to pôsobilo sviežo. Mnohé stojí a padá na dobrom vykreslení charakterov. A tie sú vykreslené funkčne.
Navyše povedomé slovenské prostredie tu hrá dôležitú rolu. Toto nie je horor, ktorý by sa dal univerzálne zasadiť do akéhokoľvek lesa. Teda, šlo by to, ale v náznakoch máme dosť slovenských prvkov, aby sme chápali, že takéto niečo je možné len u nás. Miestami síce ohýbame aj hranice reality, aby text fungoval, ale nie je to násilné a vždy to slúži dobrému príbehu.
Kladivo je svižné a svieže mrazivé čítanie, ktoré má pomalý rozbeh, ale divoký dojazd. Aj skúseného čitateľa udrží v napätí. Nejde o vysoké umenie, ale ako úniková a oddychová literatúra napĺňa svoju funkciu na sto percent a vrelo ho odporúčam.
Peter Derňár: Kladivo
Bratislava: Lindeni, 2022
