Vyhľadávanie
„Chcem spáchať akýsi literárny hriech, nuž nad tým hryziem pero. Má to byť akási humoreska, no ešte neviem, čo s tým...“ Aj takéto úprimné a zjavne neisté slová nájdeme v denníkoch vtedajšieho sextána reálneho gymnázia v Nových Zámkoch Jána Červeňa, autora jedinej knihy poviedok Modrá katedrála, ktorú vydala Matica slovenská už v roku jeho predčasnej smrti (1942 – zomrel ako 23-ročný) a ktorá vyvolala zaslúžený pozitívny rozruch, pretože texty v nej svedčili o talentovanom zjave modernej prózy. Niekedy, našťastie, má aj literárna história vnútornú logiku a tá sa plynutím času prejaví. Dôkazom je aj vydanie osobných denníkov Jána Červeňa z rokov 1935 – 1940 opäť v matičnom „vydavateľskom dome“ pod názvom Chcem spáchať akýsi literárny hriech, pričom pri editorskom počine (aj za širšie koncipovanou myšlienkou) stojí tvorivá partia okolo Literárneho ústavu MS vedeného všestranným literátom Mariánom Grupačom (súčasne aj autorom úvodu).
Červeňove prózy nastoľujú nové existenciálne problémy človeka usilujúceho sa vymaniť z osudového zovretia a tragického životného pocitu. Nenásilne sa v nich stiera (aj tak tenká) hranica medzi snom, tušením a skutočnosťou. Všetko toto ponúkajú aj jeho inšpiratívne denníky, opreté o pilier pevného Červeňovho presvedčenia, že „len sloboda ukáže cenu človeka“. Ešte k spomínanej širšej myšlienke: denníky sú druhým dielom edície Modrá katedrála, ktorá je určená pre začínajúcich mladých autorov, víťazov rovnomennej literárnej súťaže. Lakonicky povedané – tí získavajú možnosť vydať knihu. Hoci aj bez dovtedajšieho vedenia si denníkov, no ľudia obcujúci s literárnou múzou dobre vedia, že každodenné – alebo aspoň čo najčastejšie – písanie je na nezaplatenie. Podobne ako čítanie denníkov budúcich literátov, ktoré vyjdú knižne a v ktorých sa dočítate aj to, že „šťastie človeka spočíva v tvorení... Inšpiráciu nachádza autor len v reálnom každodennom živote, ale – a často najmä – v knihách, v tom, čo čítal. V knihách sa naučí byť človek spisovateľom“.
Igor Válek
