Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2015
„Poetka načúva záchvevom svojej duše
a pozorne zapisuje jej svedectvá.“
Po úspechoch v mnohých l iterárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Literárne Šurany, Literárny Zvolen…) a publ ikovaní básní v rôznych l iterárnych periodikách sa Martina Grmanová (1984) rozhodla urobiť ďalší krok. Prichádza s debutovou básnickou zbierkou, ktorá nesie názov Chiméra. Obsahuje päťdesiat básní rozčlenených do štyroch samostatných častí (Vietor prišiel zo severu, Origami, Chiméra, Podoby svetla), ktoré na seba harmonicky nadväzujú. Básne sú doplnené i lustráciami Petra Havlíčka a knižku uzatvára doslov básnika, literárneho vedca a prekladateľa Jána Zambora.
Grmanovej poézia je dobre komunikovateľná. Koncízne básne, popretkávané prírodnými motívmi, pôsobia dynamicky, no zároveň ich bohatá obraznosť prinúti čitateľa pozorne vnímať hĺbku prečítaných veršov, aby mohol dokonale vstrebať každý odtieň prežívania ženského lyrického subjektu, s ktorým sa poetka vo svojich básňach stotožňuje.
V prvej časti Vietor prišiel zo severu nachádzame básne reflektujúce súčasné spoločenské problémy. Grmanová poukazuje na Achillovu pätu dnešnej doby („Biele kone“, V údolí Kongo, Bodies alebo Pandorina skrinka ešte nie je prázdna) a pomenúva životné strasti každého jedinca. Akoby poslednou možnosťou vtedy, keď „svet prší / na naše hlavy“, bolo zakukliť sa hlboko do seba a skryť tak svoju vlastnú zraniteľnosť.
Druhá časť Origami obsahuje básne s ľúbostnou tematikou. Lyrická hrdinka potichu vychádza z úkrytu ulity, aby mohla dať svojim túžbam dostatočný priestor. Pohybuje sa na hrane sna a reality, ktoré sa navzájom prelínajú a vytvárajú pavučinu, kde sa stretáva s vysneným partnerom. Sny sú však veľmi krehké, a tak sa stáva, že „ešte nedotknutí / zhasíname“. Origami predstavuje labyrint, v ktorom lyrická hrdinka hľadá svojho partnera, a hoci je od nej len na krok vzdialený, nikdy sa nenájdu, nestretnú, dotýkajú sa len „cez papier / cez blany / cez ozveny“.
Ďalšej časti, nazvanej Chiméra, dominuje intímna lyrika a introspekcia. Lyrická hrdinka tu osciluje v situácii, ktorú charakterizuje ambivalentnosť: túžba po láske – strach zo sklamania. Štylizuje sa do rôznych polôh, nadobúda rozličné podoby – stáva sa Chimérou, Evou, Oféliou, zmokom, vlčicou. Túži po láske, ale opakovane prežíva len nemožnosť naplnenia tohto citu. V poslednej časti Podoby svetla sa nachádzajú existenciálne básne, ktoré prostredníctvom kontrastov zachytávajú mnohorakosť života (ži- vot-smrť, šťastie-utrpenie, svetlo-tma). Napriek obavám z budúcnosti prichádza svetlo ako symbol nádeje na nové začiatky, na čas, keď „rozpažíš krídla / a objímeš nebo“.
V zbierke nájdeme zaujímavé intertextové alúzie na literárne diela (Manon Lescaut, Portrét Doriana Graya, tvorbu Sylvie Plath), grécku mytológiu (Chiméra, Medúza) či odkazy na Starý a Nový zákon a kresťanské symboly (jablko, Adam, Eva, kniha Numeri, kríž). Grmanová vo svojich veršoch veľmi zručne využíva senzuálnu metaforu, personifikáciu či hru so slovom. Kaskádovité znázornenie veršov a presahy slúžia autorke na zdôraznenie básnickej výpovede a navodenie ďalších konotácií.
Grmanovej básnický debut Chiméra pôsobí presvedčivým dojmom. Poetka načúva záchvevom svojej duše a pozorne zapisuje jej svedectvá. Aby sa vytúžený obraz nestal len zabudnutou chimérou, mámivo pozýva čitateľa: „prizri sa mi / otvor ma“.
