Preklad Teodora Chmelová
Kalligram 2012
Desirée má rada knihy a mestský život. Benny býva na vzdialenom hospodárstve a jediné, čo číta, je magazín pre farmárov. Jej byt pripomína dezinfikované laboratórium, jeho vidiecky dom sa stal živým múzeom haraburdia. Stretnú sa na cintoríne. A aj tu sú rozdiely evidentné. Prezdobený pomník Bennyho rodičov, ktorý poslušný syn premení na okrasnú záhradku, kontrastuje s neosobným a jednoduchým náhrobným kameňom Orjana, zosnulého manžela Desirée. Muž a žena, ktorí majú mladosť už dávno za sebou, jeden na druhého zo začiatku pohŕdavo poškuľujú. Spoja ich však prežité tragické udalosti a jedno malé dievčatko, ktoré rozozvučí ich spoločný úsmev.
Náhodná známosť postupne prerastá do čohosi zvláštneho, neidentifikovateľného, príťažlivého. Vášeň, akú ešte ani jeden z milencov nikdy nezažil, sa stáva závislosťou, radosťou a nakoniec i problémom. Desirée, poznačená manželstvom s praktickým a systematickým Orjanom, sa ocitá vo vzťahu, ktorý jej otvára netušené stránky vlastnej osobnosti. Môžu spolu fungovať dvaja ľudia, ktorých svety sú natoľko vzdialené? Je láska skutočne darom, zázrakom, za ktorým netreba hľadať príčiny, alebo iba dôsledkom spoločných názorov, hodnôt, záujmov? Dokáže sa Benny zmieriť s tým, že jeho milovaná mu nepripraví mäsové guľôčky a nepodojí kravy?
Aj keď román švédskej autorky Katariny Mazettiovej hovorí najmä o láske dvoch rozdielnych ľudí, ani náhodou nejde o ľahko stráviteľný ženský románik. Prelínanie rozprávania dvoch hlavných postáv otvára okno do vnútorného prežívania ich citov a neľahkého vyrovnávania sa s minulosťou. Vtipné a groteskné situácie striedajú ponory do zabehnutých koľají každodenného života, ktorý akoby bol nastavený presne podľa hodiniek. To, čo túto jednotvárnosť narúša, stáva sa bremenom pre oboch. Na druhej strane, ani jeden z páru sa už nechce vrátiť späť, medzi štyri steny opustených izieb, osamotených duší. Chlapík od vedľajšieho hrobu predstavuje intímnu sondu do sveta súčasných ľudí stredného veku, ktorí ustrnuli vo vlastnej minulosti a napriek túžbe vymaniť sa zostávajú od nej kdesi vo vnútri závislí.