Recenzia
10.02.2016

Chobotnička - Miro Hrubjak

Ikar 2015

Počas predbiehania na diaľnici sa IT-čkár Daniel dostane do konfliktu s  vyholeným maníkom. Zmlátený zájde na políciu. Službukonajúci uniformovanec nie je nadšený, no potom predsa učiní zákonu zadosť zápisnicou. Následne hrdina nájde na aute výstrahu. Neposlúchne. Vozidlo zmizne. Výsledkom pokusu o hľadanie je únos dodávkou, kde medzi partiou nabúchaných svalnáčov spozná nedávneho známeho. Jemne polouškrtený sľúbi, ba priam odprisahá, stiahnutie trestného oznámenia. Slovne. V duchu plánuje pomstu. Členovia mafie totiž nevedia, na koho natrafili. Daniel je profík schopný denne mávnutím čarovného kliku odstrániť stovky softverových zádrheľov. Takže keď sa skrvavený ledva dotacká do bytu, bez problémov zameria gangstrami zrekvirovaný mobil, následne sa zločincom sériou reťazcov ďalších fínt dostane do systémov a odhalí ich identitu. Má do činenia s  bandou Tibora Andariča. Úzko spolupracujúcou s  vedením policajných zložiek a  tajomným „niekým hore“, ťahajúcim nitky. No Daniel sa nedá! Premknutý spravodlivým hnevom sa rozhodne ničomníkov zlikvidovať jedom chobotničky spôsobujúcim ochromenie nervového ústrojenstva a  následnú smrť. Pritom výťažok nespôsobuje zmeny v  zlo žení tkanív a  obeť na prvý pohľad pôsobí ako zadusená. Ergo, dokonalá vražda bez stôp. Ojojoj, chlapci reťazami opásaní, boxermi kalení. Padla kosa na kameň.

Daniel s pomocou partie hackerov, švárnej žurnalistky Lucie a spolužiaka, ktorý je majiteľom Chovproduktu (jedným z objektov výpalníctva lotrov), rozpúta boj. Myšlienky/technológie svištia rýchlejšie než guľky. Hrdina našich čias zápasí zasvätene a našťastie pre inteligentnejších čitateľov, s trochou nadhľadu autora, ktorý pre pobavenie a  poloironickú satisfakciu rozpútal n-tú verziu príbehu o  čestnom, spravodlivom pomstiteľovi, valcujúcom nástrahy korporácií a  korupcie. Dobru sa pritom darí aj najmä prostredníctvom „preventívnej krutosti“: kladný ústredný hrdina zabíja skôr, než to stihnú bezpochyby skrz-naskrz tí zlí. Predvída ťahy protivníka vopred, a  tak nás ušetrí srdcervúcich scén umierania nevinných. V  knihe. Realita je trocha inde: spravodlivosť, či cesta za ňou, sa javí kamerooku popkultúry buď zjednodušene naivná, alebo groteskne hyperbolicky skarikovaná. Vyššie spomenuté postavy zlu zapredaných policajtov evokujú krvilačných katolíckych mníchov anglických gotických románov 18. storočia ukájajúcich si v  útrobách kláštorov chúťky únosmi, väznením, prznením nevinných diev. Mimochodom, v Hrubjakovom románe si uniformovaní oplani tiež „podajú“ ženu – už uvedenú kladniačku Luciu. V každom prípade, baviť sa môžete aj celkom prvoplánovo stotožnení/pohoršení výčinmi zloduchov. Mních sem, poliš tam, napätie deja sa potrebuje nabiť hrôzou. Pretože debutant okrem ovládania technológie pradávnych pravidiel masovej literatúry vlastní rozprávačský talent, ponúka čitateľom svižný, z  epického hľadiska šikovne zostrojený príbeh. Románová inštruktážna príručka pre boj počítačovo zdatných userov so svetom zločinu prináša obyvateľom podsvetia ako bonus (Hrubjak nevysvetľuje ani nepoúča) nasledovné memento: Neoberaj IT-čkára o žiadne technické zariadenie! V súčasnosti jestvujúce čechovovské pušky totiž strieľajú i pažbou.