Chuť granátových jabĺk - Marsha Mehranová - Voňavé esencie s napätím

Voňavé esencie s napätím

Marsha Mehranová

Chuť granátových jabĺk

Bratislava, Ikar 2005

Preklad Mária Kočanová

V origináli sa kniha nazýva Pomegranate Soup, čiže Polievka z granátových jabĺk. Práve v pokojnom rozprávaní z írskeho vidieka, ktoré sa prelína s vôňami a chuťami z Perzie (odkiaľ pochádzajú staré recepty na polievku), je ukrytý pôvab románu. Autorka rozpráva príbeh troch sestier, ktoré utiekli z Iránu najprv do Veľkej Británie a potom ďalej do Írska. V malom mestečku si otvoria bistro Babylon. Ponúkajú v ňom exotické perzské špeciality. Hlavnou líniou je zžívanie sa tradičnej zabehnutej a pomerne konzervatívnej komunity s odlišnou kultúrou. Autorka sa prostredníctvom rozlične ladených pasáží, často aj vtipne a humorne, vyslovuje za multikultúrne zbližovanie.

Ostatne, aj jej životný príbeh je práve o tom: Narodila sa v Iráne pred islamskou revolúciou v starej bahíjskej (libanonskej) rodine. V Iráne ich preto nejedni považovali za menejcenných ľudí. Túžila po štúdiu, preto z revolučného chaosu chcela utiecť do USA. Vízum však nedostala a po strastiplnom úteku sa nakoniec ocitla v Argentíne. Až po niekoľkých rokoch sa mohla presťahovať do newyorského Brooklynu. Jej otec emigroval do Austrálie a keď ho chcela navštevovať, musela si popri štúdiu zarábať. Našla si rozličné povolania: personálna asistentka pri výrobe filmu, dievča na plagát, hosteska v reštaurácii pre ruských mafiánov. Prvý raz letela do Austrálie len s dvesto dolármi v peňaženke... Raz sa zamestnala v írskej reštaurácii – a v nej si našla írskeho priateľa. Ako inakšie, Krištofa. Svätý Krištof je patrónom cestovateľov a cestujúcich. Z takýchto zdrojov sa zrodila jej prvá kniha: Chuť granátových jabĺk.

Medzi kapitolami spestrujú toto dielko zaujímavé recepty, ktoré si čo len trochu šikovnejší kuchár dokáže osvojiť aj v našich stredoeurópskych podmienkach. Dokonca sa objavili úvahy, či Marjaniným uplatňovaním teórie striedania teplých a studených pokrmov autorka nerozvíja Zoroastrov systém vyváženosti. Perzský prorok Zoroaster okrem iného pozoroval dualizmus v prírode a potraviny aj ľudí vnímal ako súčasť prírody. Marsha Mehranová však dôrazne odmieta súvislosť s učením tohto proroka  a vysvetľuje, že súčasná iránska kuchyňa odjakživa bežne pracuje s teplými a studenými pokrmami. Autorka doteraz tieto prastaré vedomosti úspešne využíva. Napríklad, ak sa chce sústrediť na štúdium, pripraví si teplé jedlo: ryžu.

Čitateľ môže namietať, že o knihe sa veľa nedozvedel, že sme mu z nej ponúkli iba voňavé esencie. Veď aj Šeherezáda počas tisíc a jednej noci hneď a zaraz všetko neprezradila a – možno popri rozprávaní aj varila.

Ľuboš Svetoň