Čierna hra - Jozef Karika

Knihy s tematikou mafie, vysokých politicých hier a zákulisia moci patria k aktuálnym literárnym trendom. Úspešný slovenský spisovateľ Jozef Karika v próze Čierna hra s podtitulom Vláda mafie (Ikar 2015) nadväzuje na svoju tvorbu spred piatich rokov – mafia sa opäť ocitá na obálke jeho titulu, v románe však nehrá prím. Ako sám autor pripomína, mafiu odsunul do pozície metafory 90. rokov. Rokov, z ktorých trochu vanie strach a tvorí sa tma pred očami (áno, istá analógia s predošlými románmi napovedá čosi viac o autorovom štýle).

Jozef Karika rozohral hru tabuizovaných tém. Opäť. Odvážne a bez servítky, s precízne naštudovanými reál iami. Znovu sa ocitáme na hrane – štylistickej i motivickej. Vstupujeme do slovenského mesta, kde životy ľudí z rôzneho sociálneho prostredia prevalcujú obludné roky, na ktoré asi neboli pripravení. Zápasia s výchovou, ktorá protežuje isté mravné a morálne hodnoty, a ocitajú sa na križovatke, kde musia prehodnocovať. To, čo majú, a to, čo sa im núka.

 Dej sa rozbieha v roku 1987 v Ružomberku – tu čitateľ stretáva postavu Félixa Záberského, ktorý zosobňuje naoko vyhasínajúce pravidlá starého režimu. Félix rozohrá a statočne dohráva krutú eštebácku hru s ľudskými figúrkami až do posledného vydýchnutia. Celé majstrovstvo Karikovej tvorby sa ukazuje už len v tejto jednej postave. „Postaraj sa o svojich, to robí chlap,“ počúvajú tí, ktorým Félix dopomohol k „chlapským“ činom v prostredí spoločenských zmien, kde nastupuje diktatúra zbohatlíkov. A tak sa v Čiernej hre rozvíjajú chlapské partičky meniace robotníkov a úradníkov na kriminálnikov, mafiánskych bossov, veľkopodnikateľov s prepojením na zákonodarnú a výkonnú moc, na priekupníkov so zbraňami a dí lerov drog. V pozadí chlapských rečí a činov, kde občas praskajú kosti a lámu sa chrbtice, stoja rozvrátené rodiny. Emócie, ktoré bolia viac ako rany päsťou. Hrubosť ostro kontrastuje s jemnosťou, takou intenzívnou, až nám starnúcich eštebákov môže prísť na okamih ľúto. Z otrokárov sa stávajú trpitelia. Trpia nenávisťou vlastných detí alebo ich odlišnou orientáciou. Karika v snahe uchopiť premeny spoločnosti roztvára tabuizované témy, pri ktorých mafia pôsobí iba ako roztrhaná pozlátka. Vo vulgárnosti výrazu, ktoré 90. roky priniesli, je čitateľ konfrontovaný nielen s drsnou štylistikou príslušnej sociálnej vrstvy, ale i s temnou stránkou naoko usporiadaných rodín a jednotl ivcov. Ich rozhodnutia prestupujú hranice. Podobajú sa rozhodnutiam celého východného bloku.

Aktuálny román Jozefa Kariku prináša viac strachu ako jeho predošlé dielo Strach. Posunuli sme sa už oproti minulosti ďalej? Aj to je otázka, ktorá ostáva nezodpovedaná v rozohranej čiernej hre. Kto posunie ďalšiu figúrku?