Ľubomír Feldek

Čiernobiela kniha rozprávok

Virvar 2011

Dielo vzniklo na základe grafík Albína Brunovského. Ako pocta umelcovi. A vyjad renie túžby tvorcu dopovedať obraz slovom. Feldek ukazuje zrelé rozprávkarské majstrovstvo. Značnú časť textov vytvára prácou s motívmi slovenských ľudových rozprávok. Od prerozprávania cez parafrázu, pootočenie významu, až k voľnej inšpirácii zmenšením a zväčšením makovým zrnkom (Rozprávka o peknom dni). Vyústenia príbehov nadobúdajú nečakanú pointu (O štedrom bačovi a skúpom kráľovi), ktorá vás zmrazí, privedie k zamysleniu ako záver rozprávky O Janovi, čo stretol smrť. Jediný spôsob interpretácie tohto textu bolo prerozprávanie. V príbehu Tri Popolušky autor nechá dievčiny rozprávať tri verzie rozprávky – francúzsku, nemeckú a slovenskú. Podľa pôvodných predlôh, bezo zmien, celok však nesporne patrí Feldekovi – ukazuje prenikavý obraz sveta, v ktorom sa Popoluškou stáva rozprávka. Pravdaže, pôžitok z rozprávania pointa nezničí.

Nasledujúce texty pod názvom Rozprávky starej lode a Rozprávka o Andersenovi a Dunajskej víle sú inšpirované osudmi slávnych autorov. Prvý z nich je imagináciou na tému Jean Arthur Rimbaud. Rozlúštenie prísť nemusí v podobe priezviska a básnického údelu postavy. Podstatným sa stáva to, čo možno ani nebolo. Pretože rozprávky rady snívajú o lodiach. V texte venovanom Andersenovi Feldek dôvtipne kombinuje príbeh života rozprávkara so svetom postáv, ktoré sám vytvoril. Rozprávku rafinovane približuje a vzďaľuje od osnovy literárnej histórie. Do Troch krátkych rozprávok autor ukryl úctu k slovu (Roz právka o bodkevodke), inšpirácii (Rozprávka o dobrej rannej myšlienke) a pokoru pred fikciou (Rozprávka o hviezde Angelike). Závereč nú časť knižky tvorí Feldekovo prebásnenie Povesti o krásnej Ašme, veršovaného eposu ázijského národa Sani. Ukazuje ďalší autorov, nevyhnutne tvorivý spôsob prístupu k rozprávkovému námetu

Miloš Ferko