Recenzia
13.09.2004

Čierny Balog

Peter Kováčik, Ladislav Ťažký

Čierny Balog

Bratislava, Vydavateľstvo Forza 2003

Na slávu obce

Peter Kováčik, Ladislav Ťažký

Čierny Balog

Bratislava, Vydavateľstvo Forza 2003

Rázovitá obec Čierny Balog evokuje predovšetkým známu vysokohorskú železničku, hrdinský boj miestnych obyvateľov proti fašizmu a v povedomí priateľov slovenskej literatúry je zapísaná ako rodisko slovenských spisovateľov Ladislava Ťažkého a Petra Kováčika. A práve oni sú spoluautormi vlastivednej publikácie o Čiernom Balogu, bohatej na fotodokumentáciu a ilustrácie, vydanej na kvalitnom papieri s peknou grafickou úpravou.

Vlastivednú knihu zostavili spomenutí spisovatelia s pomocou širokého okruhu spoluautorov - fundovaných geografov, jazykovedcov a historikov. Z príspevkov je cítiť ich hlboký vzťah k rodisku. Čitateľa zoznámia so vzácnou faunou a flórou Čierneho Balogu, s jeho bohatou históriou, folklórnymi tradíciami, ľudovou kultúrou, športovou činnosťou a aktivitami rôznych záujmových spolkov a združení. Publikácia dokazuje, že Čierny Balog sa stal významným zdrojom inšpirácie mnohých umelcov – okrem románu Kronika Petra Jilemnického sa obec často objavuje najmä v literárnych dielach rodákov Ladislava Ťažkého, Petra Kováčika, básnika Igora Galla, ale krásne prostredie, tvrdý život i príbehy ľudí inšpirovali aj Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, Ľuda Zúbka i Jozefa Horáka. V čarokrásnej čiernobalockej prírode sa nakrúcali slovenské filmy Jerguš Lapin, Maroško, Zlaté časyNevera po slovensky. Monografia je významným príspevkom k dôkladnému poznaniu miestnej kultúry a dejín. Autori uvádzajú i mnohé zaujímavosti obce, ktorá má niekoľko pozoruhodných prvenstiev – Čierny Balog je mernou jednotkou čistoty ovzdušia na Slovensku; Dobročský prales je najstaršia zákonom chránená rezervácia na Slovensku, rástla v ňom najväčšia jedľa v Uhorsku, ktorú volali matka jedlí – mala hrúbku 193 cm, výšku 56 metrov a vek 450 rokov. V čiernobalockých lesoch založili roku 1813 prvú lesnú škôlku a semenisko na pestovanie sadeníc v Uhorsku. Zaslúžil sa o to azda najslávnejší rodák Jozef Dekret Matejovie, ktorý svojou víziou ochrany prírody predbehol svoju dobu o vyše storočie.

Výpravnú vlastivednú monografiu Čierny Balog dopĺňa aj CD, na ktorom si poslucháč môže vypočuť prekrásnu balockú hymnickú pieseň Hor sa, chlapci, do skoku i úryvky z tvorby balockých rodákov Ladislava Ťažkého, Petra Kováčika a Igora Galla v podaní popredných slovenských interpretov umeleckého slova.

–bk–