Vyhľadávanie
Témy a javy, o ktorých sa – či už v spoločenskom, alebo v medziľudskom kontexte – spravidla radšej mlčí alebo prinajmenšom otvorene nehovorí, sa v literatúre často pretavia do mimoriadne vďačných námetov. Presvedčivým dôkazom toho je aj úspešný debut mladej nórskej autorky Kjersti A. Skomsvoldovej Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, ktorý zatiaľ preložili do štrnástich jazykov. V roku 2009 zaň autorke udelili prestížnu Cenu Tarjeiho Vesaasa, ktorou Nórsky zväz spisovateľov každoročne odmeňuje najlepšieho debutanta v oblasti krásnej literatúry. Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia je tragikomickým rozprávaním o tom, ako (ne)možno „oklamať smrť neviditeľnosťou“. Anonymné prežívanie staroby v rokmi pestovanej spoločenskej izolácii vedie Matheu, ústrednú postavu príbehu, k nutkavej potrebe dať svojmu životu širší, dosiaľ nepoznaný rozmer. Samotná snaha byť v kontakte so svetom naokolo a spestriť si monotónnu každodennosť zážitkami (aspoň takými, ktoré by postačili na originálne úmrtné oznámenie) sa však ukáže byť nedostačujúcou: osamelosť hlavnej hrdinky akoby sa s každým (neraz bizarným) pokusom o jej prekročenie iba zväčšovala. Ani spomienky na mladosť a roky manželského spolužitia nestačia na to, aby sa v konečnej bilancii ukázali kontúry naplneného života. Naopak – z perspektívy jeho poslednej etapy si Mathea ešte jednoznačnejšie uvedomuje, aké hlboké sú v skutočnosti korene jej bezmála celoživotnej „neviditeľnosti“. K otázke ako žiť sa pridáva iná, rovnako naliehavá – ako (ne)zomrieť.
Skomsvoldovej debut má v sebe čosi takmer kruto úprimné, a práve táto úprimnosť z neho robí dobrú knihu. To, že Matheino rozprávanie kde-tu prerastá do sladkobôľneho sentimentu, sa dá talentovanej debutantke ľahko odpustiť, najmä ak zároveň ukáže zrelý cit pre detail a hravý prístup k jazyku. Práve ten, popri prekvapivej hodnovernosti opisu osamelého prežívania starého človeka, najviac ocenila aj nórska literárna kritika.
Pre slovenského čitateľa je veľkým plusom, že má vďaka prekladu Miroslava Zumríka možnosť zoznámiť sa s naozaj reprezentatívnou vzorkou mladej nórskej literatúry. Práve preto je namieste podotknúť, že by si tento – inak vydarený – preklad bol zaslúžil dôslednejšiu jazykovú redakciu.
