Recenzia
Anna Šikulová
09.01.2007

Cintorín pri Kozej bráne - Viera Obuchová, Štefan Holčík - Brána do sveta filozofie, vynálezov a histórie

Brána do sveta filozofie, vynálezov a histórie

Viera Obuchová, Štefan Holčík

Cintorín pri Kozej bráne

Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2006

Jednou z čŕt, ktorými sa nejaká komunita upevňuje a identifikuje, je aj spoločné miesto odpočinku. Výsledky mapovania jednej z komunít prináša aj kniha o bratislavskom evanjelickom cintoríne od V. Obuchovej (autorky podobnej publikácie Ondrejský cintorín, 2004) a historika Š. Holčíka. Ako píše Štefan Holčík v cirkevnohistorickom úvode, na prelome 16. a 17. storočia sa k protestantizmu (vierovyznaniu podľa M. Luthera) hlásilo vyše 95 % percent obyvateľov Prešporka. Počet evanjelikov ubúda (približne 7% obyvateľstva v porovnaní so 70% katolíkov), no stopy po nich zostali nielen všeobecne v histórii, ale aj v histórii cintorína. Obrady pochovávania, ešte donedávna také osobité v dvojreligióznych mestách, a dodržiavania cintorínskych rituálov, rovnako donedávna také osobité, sa postupne stierajú a je dobré, že sa nám ich autori usilovali archívne zrekonštruovať a zachytiť v pôvodnej podobe. Dvojica autorov predkladá v publikácii približne tristo hrobov osobností a náhrobkov na cintoríne na Palisádach.

Po publikáciách, ktoré boli pri jej tvorbe nápomocné (Lexikón slovenských žien, Encyklopédia slovenských evanjelikov), je aj táto knižka dôstojným a fundovaným príspevkom k dejinám mesta, k dejinám evanjelického bratislavského zboru, ale aj k slovenským dejinám vo všeobecnosti. Pochovávanie a kultúrny spôsob ľudského zvečnenia na pamiatku budúcim generáciám je i svojským odkazom. Rovnako svojským odkazom je i prítomná práca historičky. Pre vnímavých čitateľov je to však i pripomenutie veleby fenoménu smrti a jej ustavičnej blízkosti.

Anna Blahová