F. R. & G. 2015
Básnik, publicista, prekladateľ, dramaturg a textár Ján Štrasser v novej zbierke literárnokritických textov Čítal som… tematicky nadväzuje na svoj predchádzajúci titul Čítam…, ktorý prinášal súbor úvah o literárnom živote z rokov 1988 – 2012. Vo svojom aktuálnom diele sa vracia k textom z rokov 1965 – 1971. Poskytuje čitateľom neupravované recenzie o dielach vtedajšej slovenskej poetickej scény – dominuje medzi nimi tvorba spisovateľov, o ktorých sa dnes učí mladá generácia v základnej i strednej škole. Reč je o Milanovi Rúfusovi, Kamilovi Peterajovi, Miroslavovi Válkovi, básnikoch Trnavskej skupiny, Osamelých bežcoch… Štrasser ich prezentuje ako nádejných umelcov so sľubnými prvotinami a reflektuje ich následný filozofický, poetologický aj ideový vývin. Ich napredovanie sa pred čitateľom odvíja ako príbeh s lyrickými prvkami. Štrasser nečerpá iba z vlastných úvah, ale vkladá do textov aj slová iných osobností, najmä recenzentov Albína Bagina a Mi lana Hamadu, ktorých vníma ako svojich učiteľov. Nesúhlasí však s nimi úplne bez výnimky, k „svojim autorom“ sa stavia ako kritik, následne obdivovateľ a čiastočne aj obhajca.
Okrem nahliadania do diel Ivana Štrpku, Petra Repku a Ivana Laučíka, Jána Stacha, Jána Ondruša či Vojtecha Kondróta autor nazerá aj do súčasného literárneho diania. Zameriava sa na kritické uvažovanie o poézii, jej vývoj a porovnávanie. V jeho práci sa mieša objektívny pohľad so subjektívnym poznaním, ktoré je nutné pri reflektovaní literárneho diela, obzvlášť poézie. Ku všetkým básnikom pristupuje osobitne. Istý vplyv na to má, samozrejme, Štrasserova aktívna prítomnosť pri autoroch, niektorým dokonca svoj titul aj venoval. Vo svojom prehovore po spätnom prečítaní textov napísal, že sa v názoroch na vtedy len začínajúcich básnikov príliš nemýlil, hoci sú tri prípady, kde svoj názor prehodnotil. V prvom rade nadhodnotil Kamila Peteraja, podhodnotil Mikuláša Kováča a neprijal debut Ivana Laučíka Pohyblivý v pohyblivom, pretože ho podľa vlastných slov nepochopil.
V rámci vtedajšej nálady autorov dominujú v textoch témy rozdvojenosti, polarity, zápasu, trýzne, nestálych pocitov, zmätku. Štrasser sa často snažil definovať základné otázky: na čo slúži poézia, čo je jej skutočnou podstatou a ako vzniká. V mladosti sa usi loval spoznať, zachytiť, prehmatať, pomenovať priestor, v ktorom sa objektívne nedefinovateľným spôsobom menia slová na poéziu. Čitateľom teraz predkladá pevný základ toho, ako sa k svojmu cieľu počas rokov priblížil.
