Vyhľadávanie
Marie Darrieussecq
Claire v lese a Pentesileia, prvý súboj – Claire dans le forêt suivi de Penthésilée, premier combat
Bratislava, Sofa 2006
Z francúzštiny preložila Gabriela Uhlárová
Bilingválne vydanie dvoch textov Francúzky Marie Darrieussecq (1969), rodáčky z Bayonne, ktorá prežila detstvo v malej baskickej dedinke a hovorila jej tajomným jazykom, je štvrtá kniha tejto autorky na Slovensku. Ako je azda známe, autorka, keď osem rokov predtým získala cenu časopisu Le Monde pre mladého spisovateľa, zažiarila v roku 1996 sťa kométa románom Truisme (Svinské pravdy). Mladá hrdinka sa po kafkovsky premení na sviňu a v románe prežije svoj svinský život. Po svetovom úspechu románu však v jej písaní nastal prekvapujúci obrat: „píšem psychologické knihy proti psychológii“, narodil sa jej syn a knihou Bébé (Bábätko) táto ateistka, feministka a Európanka nazrela do celkom iných sfér než je jednorozmerná satira na vyprázdňujúci sa svet, kde prázdno po myšlienkach a citoch zapĺňajú šarlatáni a pomätení mystifikátori. V jej knihách pribudlo umeleckej štylizácie, obraznosti, hudby a najmä hĺbky. Vo francúzskej literatúre dnes predstavuje dôstojnú pokračovateľku Nathalie Sarrautovej či Marguerite Durasovej.
Próza Claire v lese sa odohráva „v dedinke pri mori“, ktorej tajomní obyvatelia veria, že žijú uprostred sveta a majú o tom „jasné predstavy“. Claire vie, že nikdy nebude mať deti a že je to dôsledok akéhosi prekliatia azda za to, že jej predkovia kedysi odišli z dediny, a hoci sa vrátili ako neverci, rod sa už nikdy nestal prirodzenou súčasťou súdržného dedinského spoločenstva, fungujúceho na iracionálnych princípoch a mýtoch, ktoré každý člen nosí v sebe ako svoju podstatu, riadi sa nimi a sceľuje nimi svoj svet. Táto základná situácia je však v próze len sporo naznačená a má dozaista popri svojej hmatateľnej reálnosti najmä symbolickú funkciu. Dedina kvárená záhadnou chorobou tu totiž pôsobí ako nejaké božie oko, čo nič neodpustí nikomu, kto sa vychýlil z jej rytmu pripomínajúceho pulzovanie mora (alebo ak chcete, možno Ravelovo Bolero, autorkino obľúbené dielo). Nie je to len hŕstka prírodných ľudí či zadubencov, ktorí síce majú gymnázium a doktorov, ale sú zomknutí do celku vravou mýtov a prasíl. Tou žije dedina zovšadiaľ obklopená „moderným štátom“, nezrozumiteľnou pre odcudzených odpadlíkov a udržiavajúcou jej neporaziteľnú celistvosť. Hlavným motívom Darrieussecqovej prózy je pravdepodobne bytostné hľadanie možností vrátiť sa z odcudzenej osamelosti do tejto drsnej jednoty mora a ľudí a zbaviť sa raz navždy príšer, vynárajúcich sa z pocitov dezintegrovaného bezdomovca, narušeného modernou civilizáciou. Pravda, to sme už zašli vari až priďaleko do sféry racionálneho výkladu tohto koncízneho a možno až ezoterického dielka, ktoré presviedča najmä svojou poéziou a tým, že je samo osebe realitou obsahujúcou toľko silných elementov, že každý výklad je rizikom zjednodušenia. Trestaná Claire sa teda chce vykúpiť a nájsť pokoj duše v zjednotení s dedinou pri mori („V noci verím v príšery, cez deň som karteziánka“, priznala sa Darrieussecq v ktoromsi dávnejšom rozhovore). Napriek svojej neplodnosti sa chce vydať za úspešného absolventa gymnázia, je súčasne bezproblémový dedinčan i zázračný liečiteľ dedinčanov. Znemožní jej to však láska k mužovi z lesa, ktorá sa znenazdania vynorí akoby z útrob sveta a celkom ju pohltí. Ten sa stane jej manželom i osudom, možno preto, že oproti morským dedinčanom predstavuje silnejší element „moderného štátu“, proti ktorému niet pomoci, ale budú mať spolu dieťa, môžu ho však vidieť iba „deti močiarnych príšer“. V rámci tejto významovej schémy však pulzuje nevídaná dynamika prestupovania sna a skutočnosti, poézie a vecnosti, mýtov a reality, ktorá je hlavným príznakom výsostne ženského dielka tejto favoritky príšer a karteziánky v jednej osobe.
Aj neveľký text s názvom Pentesileia, prvý súboj je názornou ukážkou autorkinej súčasnej autoštylizácie. Bojovníčka vojska Amazoniek sa chystá do „radostnej vojny“ s Grékmi, v ktorej má za zabitého muža dostať živého muža na „rituál“ zasvätenia. Žiadostivá Amazonka si vopred vyberie za obeť najvýznačnejšieho bojovníka Achilla. Je to len feministická vyzývavosť, alebo naozajstné proroctvo?
Alexander Halvoník
