Vyhľadávanie
Laco Kerata je známy predovšetkým ako autor súčasných divadelných a rozhlasových hier. Okrem toho sa venuje písaniu poézie a prózy (román Zlý herec sa dostal v roku 2010 do finále ceny Anasoft litera).
Keratova najnovšia kniha Suché roky prichádza s témou budúcnosti. Autor sa vo svojom grotesknom románe pokúša zobraziť človeka v 23. storočí. Píše sa rok 2222. Keratov človek si uvedomuje svoju minulosť a pôvod, zároveň čitateľovi odhaľuje svoje myšlienkové pochody a uvažuje o budúcnosti. Hlavným hrdinom sa stáva nový riaditeľ jednej obrovskej firmy Vilo. Vilova obava z funkcie sa počas deja stupňuje a hlavný hrdina opakovane vypovedá o svojej neistote a nedôvere voči novovzniknutej situácii („Som tu niekoľko týždňov, ale ja ani neviem, čo tí ľudia, moji podriadení, v podstate konkrétne robia.“, s. 24). Vilo si uvedomuje svoju celkovú nepotrebnosť a postupne odhaľuje pravdu, že je len bábkou a predmetom ostrého sledovania.
Autor priraďuje postave Vila viacero vlastností novodobého človeka. Ukazuje sa ako človek, ktorý má podobne chladný a povrchný vzťah so svojou ženou Vierou, než mali jeho rodičia. Mechanický vzťah bez emócií podčiarkuje autor aj v absurdnom dialógu manželov: „Máme nejakú večeru? Nemáme. Všetko som zjedla. Dvanásť minút po polnoci som tie farebné plechové cestoviny zase zohriala a všetko som zožrala. Hm, nebude ti zle? Z čoho? Z teba?“ (s. 31).
Vzťah Vila a Viery má blízko k vzájomnej ignorácii. Zo strany Viery ide o opakované „zneviditeľnenie“ počas rozhovorov s manželom. U Vila sa ignorovanie manželky prejavuje milostným románikom s mladou kolegyňou Simonou.
Čitateľ sa hneď na začiatku deja oboznamuje s absurdnými praktikami firmy, ako je organizovanie početných bezvýznamných vedeckých konferencií s absurdnými príspevkami („Človek človekom je, lebo o sebe vie, a to funguje aj vo chvíľach, keď o sebe nevie. Z čoho vychádza táto vaša myšlienka? Z toho, že keď kameň vyhodíte z okna, dopadne rovno na čistú zem. Aké jednoduché! Výborne!“ – s. 6).
V knihe sa stretávame s iróniou; tú môžeme napríklad pozorovať v situácii, keď Vilo dostane „zvláštny dar“ – supermoderný prístroj („Čudný prístroj nemá tvar, nemá telo, rohy, akoby ani nemal koniec či začiatok. Je to len akási kôpka čohosi.“ – s. 19). Autor sa vysmieva aj z hlavného hrdinu, z jeho naivnosti a nevedomosti, že celé jeho vymenovanie za riaditeľa je len divadlo režírované z najvyšších radov firmy.
V knihe sa opakovane vyskytuje motív muchy. Tú môžeme chápať ako personifikáciu pozorovateľa, špióna („Každá z múch je individualita, ktorá si absolútne všetko zaznamenáva po svojom. Od Vila získanú informáciu niekam isto uložia.“ – s. 33) a zároveň pohodlného človeka („A tie muchy tam len sedia. Lebo muchy poväčšine len tak sedia a nič nerobia.“ – s. 34). A v niektorých situáciách ju možno považovať za lietajúci minidron („A čo mi máš urobiť? Mám ťa doštípať na smrť. Som ti už hovorila, som predsa vyrobená, vymyslená, skonštruovaná na vojenské účely.“ – s. 108).
V diele nájdeme aj momenty živých predstáv, ich nositeľom je Vilo ako človek vnímavý. Tie má nielen o milenke Simone, ale aj o sebe. V kapitole o „neskutočnej skutočnosti“ sa hrdina mení na motýľa poletujúceho po záhrade a sadajúceho si na telo svojej ženy Viery. V priebehu deja dochádza k postupnému vytváraniu chaosu („Vilo už dávnejšie vedel, že nie je všetko v poriadku, aj každodenné bežné situácie sa už nejaký čas tak zvláštne zamotávajú.“ – s. 127). Dej sa stupňuje čoraz absurdnejšími scénami. Za kľúčovú môžeme označiť priznanie milenky Simony, že je obyčajný stroj, ktorý bol na Vila nasadený, aby ho sledoval. Vyvrcholením absurdnosti je moment zistenia, že rozpadnutú Simonu-stroj mušky-drony poskladali dokopy a Simona mu posiela dieťa-stroj, absurdná je aj Vilova reakcia („Vierka, konečne máme dieťa. Nemaj obavy, určite bude na neho nejaký návod, ako sa kŕmi, opravuje a najmä, ako sa vychováva.“ – s. 130).
Keratove Suché roky sú príbehom o budúcnosti ľudstva, o strate emócií, zraniteľnosti a farebnosti života, v ktorom sa túžba po návrate k tradíciám dostáva do konfliktu s povrchnosťou a byrokraciou.
