Recenzia
Eva Dědečková
19.12.2016

Človek a jeho naplnenie podľa védánty - René Guénon

Preklad Andrej Záthurecký
Občianske združenie HRONKA 2015


Akoby na objednávku pustého technického veku prichádza k slovenskému čitateľovi prvý preklad knihy Reného Guénona Človek a jeho naplnenie podľa védánty. Východná metafyzika a rôzne ezoterické učenia sú opäť súčasťou (veľko)mestskej módy.

René Guénon sa so všetkou vážnosťou a fundovanosťou snaží kriticky vyrovnať nielen s lacným ezoterizmom, ale i dejinami západnej filozofie a akademickým intelektualizmom. Hneď vo všeobecnom úvode k védam zdôrazňuje scestnosť označovania východného myslenia ako filozofiu či náboženstvo. Etymologicky zdôrazňuje, že ide o pohľad, videnie a vedenie, poznanie Univerzálneho Princípu.

Pre pochopenie učenia védánty je nutné rozlišovať medzi Ja a egom, pričom Ja predstavuje transcendentný a trvalý princíp, ktorého prechodnou podobou môže byť napríklad človek. V sanskrte sa tento Univerzálny Duch nazýva Átman. Ten je totožný s Brahma Puruša – vitálnym centrom, srdcom, kde sídli najvyššie Poznanie. Z tohto základu Guénon podrobne rozvíja a vysvetľuje celú sieť princípov metafyzicko-kozmologickej koncepcie Východu, a tak sa pred čitateľom rozvíja veľmi špecifický a pestrý „mýtus o Bytí“, v ktorom je človek len prchavým momentom kozmického diania.

Autor neváha konfrontovať presvedčenie západnej aristotelovskej metafyziky (poznanie bytia ako bytia) s východným prístupom, ktorý bytie považuje už za odvodený princíp a svoju túžbu po poznaní smeruje ďalej. Cieľom takejto metafyzickej realizácie je tzv. oslobodenie, zbavenie sa akýchkoľvek obmedzujúcich podmienok. Len tak sa človek môže priblížiť k plnosti poznania.

Súčasťou knihy je i prednáška Východná metafyzika prednesená na Sorbonne v roku 1925. Motiváciou pre tematizovanie metafyziky je (nielen) Guénonom pociťovaná „zabudnutosť“ tohto rozmeru poznania, čo autor diagnostikuje ako príčinu krízy moderného západného myslenia. Autor preto vyzýva k „návratu k zdroju“, k vyváženiu materiálneho rozvoja západu starostlivosťou o tradíciu a k zahĺbeniu sa do štúdia východnej metafyziky, ktorá je jediná pravdivá a večná.

Guénon bol nepochybne špičkovým znalcom východných náuk. Škoda však, že svoje kvality neponúkol západnému mysleniu cestou dialógu, ale uprednostnil konfrontačný prístup z pozície vlastníka pravdy...