Vyhľadávanie
Podnetná ikonografia
Soňa Kovačevičová
Človek a jeho svet na obrazoch od stredoveku až na prah súčasnosti
Budmerice, Rak 2006
Kniha, ktorej veľkú časť tvorí obrazový materiál, nás oboznamuje s časom, keď sa tabak a zemiaky pestovali ako okrasné rastliny.
Aj keď poznáme sakrálne maľby, ktoré kniha reprodukuje, zaujme nás autorkin uhol pohľadu na ne, zameraný na doklady materiálnej kultúry. Aj takáto vedomá redukcia – príznačná pre modernú historiografiu – môže mať zmysel za predpokladu, že neašpiruje na „celú pravdu“ a neslúži ideológii. Práca Sone Kovačovičovej je v tomto zmysle vedecky seriózna a užitočná pre poznanie minulosti. Jej pútavý štýl a bohatá dokumentácia ju robí dostupnou aj širšej čitateľskej obci. Tá sa z nej dozvie, že slová platiť a platidlo pochádzajú od slova plátno z čias výmenného obchodu a pospája si niektoré výrazy zo sféry staršej materiálnej kultúry s označovanými predmetmi.
Z hľadiska plynulosti vývoja v našom duchovnom priestore je dôležité autorkino presné tvrdenie o tvorbe tzv. „krásnych madon“ vo výtvarnom priestore strednej Európy: „Lyrizmus krásneho slohu u nás pretrváva do konca gotiky a splýva s renesančnými tendenciami, smerujúcimi k zachyteniu harmónie a krásy ľudského tela.“ (str. 47)
Korvínom možno datovať na jednej strane vzostup humanistickej vzdelanosti, ale aj počiatok 150 rokov protitureckých bojov, ktoré spôsobili odchod mnohých osobností na Západ. Autorka vo svojej vecnosti abstrahuje od skutočnosti, že oboje sa dialo v dôsledku vernosti Uhorska Florentskej únii. Z hľadiska jej zámeru je to legitimné, uvedomíme si však, aké je to smelé vzhľadom na slabé poznanie všeobecných dejín u nás, a to vrátane vlastných.
Cennou časťou knihy sú reprodukcie a interpretácia rytín, ktorých poznanie je dôležité predovšetkým pre lokálne kultúrne povedomie. Nad rytinou Bratislavy zobrazujúcou lipu obkolesenú lešením a cibuľovitou strieškou (str. 73) zauvažujeme, či by nebolo možné na Palisádach, kde rastie výmladok starej lipy, alebo na voľných priestranstvách pod hradnými hradbami obnoviť tento svetový unikát namiesto vytvárania všakovakých turistických atráp. Okrem toho, že taký čin by vniesol do urbanizmu pekný ekologický prvok, určite by ho ocenili početní japonskí návštevníci Bratislavy. V Japonsku majú národný sviatok pozorovania sakurových kvetov a stal sa jedným z pilierov cestovného ruchu. Pravdaže, taký strom rastie dlho, ponad volebné obdobia... a to si vyžaduje nezištný prístup ako v Tolstého bájke o jabloniach alebo Gionovom Mužovi, čo sadil stromy.
Medirytina z majetku galérie mesta Bratislavy (str. 99) zachytáva kartografa Samuela Mikovíniho s mapou, uhorským znakom a Bratislavským hradom v pozadí. Mikovíni sa venoval úpravám brehov Váhu a Dunaja a spolupracoval s Matejom Belom. Na pozorovania hviezd, ktoré využíval na kartografické práce, slúžila Mikovínimu bašta na Laurinskej ulici. Ak už nie na observatórium, určite by sa v tomto priestore našla plocha aspoň na kamenný reliéf – pamätnú dosku venovanú osobnosti kartografa, ktorá by kópiou medirytiny s nápisom „O cara Patria, quae me genuisti, dulcis Pannonia.“
Anna Hlaváčová
