Vyhľadávanie
Príjemne zrozumiteľný filozofický výklad procesu poznávania spoločenskej skutočnosti prevedie čitateľa od vzniku potreby cez princípy poznania až po jeho prirodzené rozvetvenie do sociálno-politických kontextov, nezabúdajúc na dôsledky tohto poznania v ľudskom konaní. Zároveň text implicitne zdôvodňuje význam a opodstatnenosť so ciálnych teórií, ktoré sa zrodili po čas radikálnych zmien. Tie so sebou priniesol predovšetkým novovek. Výklad sveta na základe tradícií sa v prudkom rozvoji vied, priemyslu a zámorských objavov stal problematickým. Obraz sveta si vyžadoval nový výkladový rámec, dokonca pluralitu rámcov.
Čitateľ sa v texte stretne s autormi moderných teórií, ktorých pôsobenie je citeľné dodnes – od Machiavelliho cez Hobbesa, Hegela, Nietzscheho, Marxa či Webera. Veľmi pôsobivo autor vystihol vzťah medzi dejinnými udalosťami, filozofickou reflexiou a následnou zmenou hierarchií prevládajúcich ideí, čo sa vždy určitým spôsobom znova odráža v atmosfére žitej sociálnej reality, konzekventne plodiacej ďalšie udalosti a výzvy k ich teoretickej reflexii.
Spoločenské dianie sa zvykne interpretovať buď podľa deklarovaných zámerov ľudí či prostredníctvom identifikácie utajených zámerov (tzv. skrytá ruka), alebo pôsobenia „neviditeľnej ruky“, čiže nepredvídateľného stretu rôznych zámerov. Obzvlášť dnes sú vcelku populárnymi konšpiračné teórie, ktoré prekvitajú aj kvôli nedostatku jasnej predstavy o kauzálnych súvislostiach spoločenského diania a absencii aspoň základnej orientácie v sociálnych teó riách.
Autor ponúka i zaujímavú možnosť priblížiť si spôsoby sebavýkladu národov a ich dejín v paralelnej väzbe na ten-ktorý literárny žáner prevládajúci v danom sociálnom zoskupení. Napríklad Rusi a Francúzi vnímajú dejiny ako román, Nemci ako filozofický traktát, Slováci ako rozprávku o boji dobra so zlom. Takto sa črtajú rôzne obrazy sveta, ktoré majú vplyv aj na podobu konkrétnej politiky.
Štúdia prevedie čitateľa i otázkami konfliktov v spoločnosti, naznačujúc javy sociálnej i existenciálnej frustrácie. Pri otázke krízy a fenoméne revolúcií Novosád plasticky popisuje imanentné sociálne hnutia a často paradoxné podoby ich vyústenia. Neobchádza ani problém extrémizmu a terorizmu či pálčivú otázku politickej angažovanosti intelektuálov.
Dielo Františka Novosáda je vítanou, čitateľsky prístupnou možnosťou zorientovať sa v sociálnych teóriách, ale aj podnetom pre starostlivejšie premýšľanie o našej prítomnosti.
