Recenzia
Katarína Zechelová
19.12.2016

ČO NÁM UNIKÁ - Adam Phillips

Preklad Aňa Ostrihoňová
Inaque.sk 2015
Britský psychológ
a esejista Adam Phil­
lips (1954) pokrýva
v spektre svojho záuj­
mu súčasné i tradičné
vetvy psychoanalýzy,
prekladá a interpretu­
je okrem iných diela
Sigmunda Freuda
a pravidelne prispieva
do literárneho časopi­
su London Review of Books. Vlastné myšlienky
a teórie súvisiace so psychológiou a psychoana­
lýzou prepája s literatúrou a filozofiou, a čo je
nemenej dôležité, so životom samotným.
  Napriek jeho bohatej publikačnej činnosti
predstavuje kniha Čo nám uniká prvý preklad
jeho diela do slovenčiny. Phillips sa v nej zaoberá
životom/životmi, ktoré nežijeme, teda našimi ne­
realizovanými, resp. nesplnenými túžbami, pred­
stavami, očakávaniami a ideálmi. Čo nám pri­
nášajú? Dajú sa uspokojiť? Ako sa s nimi možno
vyrovnať? Vychádzajúc z Freuda, Camusa, Biona,
Greena atď. uvažuje Phillips o frustrácii ako o (s)
klamaní vlastných sebaobrazov. Na príkladoch
tragických hrdinov, ako Kráľ Lear či Hamlet,
ju charakterizuje ako neuspokojenú potrebu,
čo však nevníma a priori negatívne: „Tragédie
sú príbehy o ľuďoch, ktorí nedostanú to, čo chcú,
ale nie všetky príbehy o ľuďoch, čo nedostanú, čo
chcú, sú tragické.“ Frustrácia umožňuje vznik
myšlienok, pričom rozčarovanie z očakávaného
uspokojenia vedie jednotlivca podľa Phillipsa
späť do reality. S frustráciou súvisí aj potreba
vyrovnať sa so strachom zo sebapoznania.
  Na príklade ďalšieho literárneho diela Othello
skúma Phillips význam pochopenia. Ak človek
nepochopí už len obyčajný vtip, cíti sa menej­
cenný. O to viac to platí pri vzájomnom porozu­
mení, resp. neporozumení. Práve v ňom existuje
podľa Phillipsa sloboda od tyranie dokonalosti.
Vo všetkých tyraniách je obsiahnutá predstava
dokonalého porozumenia potrebám niekoho
iného. Opierajúc sa o Lacana, Freuda, Blooma
či Greena hľadá Phillips pozitíva nepochopenia
– sveta či samého seba. Človek sa usiluje vytvoriť
si prijateľný obraz seba samého. Na to, aby sa mu
to podarilo, nesmie zisťovať, čo o sebe nechce ve­
dieť. Mylné alebo nedostatočné chápanie funguje
ako cnosť aj v prípade čitateľskej skúsenosti. To,
čo čitateľ od básne potrebuje, v nej aj nájde. Text
je nástroj, ktorého forma neurčuje jeho funkciu;
jeho funkciu určuje to, na čo ho chce použiť či­
tateľ. Musí to však byť čitateľ, ktorý číta tak, že
vie, čo chce a od čoho uniká.
  A možno je práve to kľúčom k rozlúšteniu
Phillipsových otázok a úvah. Mať túžby, ciele,
predstavy je predsa lepšie, ako ich vôbec nemať.
Snívať o životoch, ktoré nežijeme, je predsa lep­
šie ako nesnívať. Vedieť, čo chceme, je predsa
lepšie, ako to nevedieť, aj keby bolo to chcenie
nezlučiteľné s uspokojením. Ak by nám nikdy
nič neuniklo a neunikalo, vylúčili by sme zo svo­
jich životov a myslí pohyb a vniesli doň strnulosť
a meravosť.