Recenzia
Anna Tašká
31.01.2012

Čo s nemŕtvymi - John Ajvide Lindqvist

Bratislava, Marenčin PT 2011
Preklad Mária Bratová

S knihami o nemŕtvych akoby sa v ostatnom čase vrece roztrhlo. Môže to svedčiť o všeličom – napríklad aj o tom, že sa takéto príbehy dobre predávajú, pretože téma možného života po smrti mnohých ľudí priam magicky priťahuje. Niet preto divu, že John Ajvide Lindqvist, švédsky autor svetového bestselleru Nech vojde ten pravý (tento upírsky román sa dočkal aj úspešného sfilmovania), po zápletke zo záhrobia siaha i vo svojej druhej knihe Čo s nemŕtvymi. Dej románu nás privádza do Štokholmu. Hlavné mesto Švédska sa po vlne horúčav ocitne v zajatí mraku nabitého elektrickým napätím. Nedá sa zhasnúť svetlo a rovnako tak nemožno vypnúť elektrické prístroje. Na pozadí tejto čudesnej kulisy sa čitateľ postupne zoznamuje s hlavnými postavami, ktoré majú čosi spoločné: všetci nedávno prišli o kohosi blízkeho. Dávidova manželka zomrela pri autonehode, Annin synček nešťastnou náhodou vypadol z balkóna a manžela Elvy premohla ťažká choroba. Rovnako tak si všetci zo všetkého najviac želajú, aby sa im ich drahí vrátili späť. Ako sa však neskôr ukáže, takýto návrat môže byť desivejší než sama strata blízkeho človeka.

O zombie trileroch možno – bez ohľadu na to, či ich človek číta alebo nie – povedať to, čo aj o ostatných knihách: existujú dobre a zle napísané zombie trilery. Ten Lindqvistov možno zaradiť niekam medzi. Čitateľovi chvíľu trvá, kým na dej príbehu vôbec pristúpi, respektíve: kým je ochotný tak urobiť, prelúska sa nejedným klišé a nejedným „hluchým“ miestom. Neskôr, keď kniha predsa len začne byť zaujímavá, však možno oceniť pomerne dobre zvládnutú ambíciu autentickosti (pôsobivé sú najmä opisy zovňajšku nemŕtvych, pri ktorých autor podľa vlastného doslovu dokonca využil rady istej mikrobiologičky) a profilovanie príbehu smerom takpovediac k hlbšej pointe. Román Čo s nemŕtvymi nadchne predovšetkým čitateľov podobných žánrov, v svojej kategórii si získava priaznivcov oprávnene.