Vyhľadávanie
Pozvanie do jazerného kina
Jana Bodnárová: Čo som videla pri jazere
Was ich am See zu sehen bekam
Ilustrácie Juraj Bartusz
Preklad Renata SakoHoess
Prešov, BAUM 2003
Jana Bodnárová ma doteraz každou novou vydanou knižkou aspoň trochu prekvapila (nápadmi, posunom v poetike, otváraním hraníc žánru), či už išlo o knižku pre dospelých alebo pre deti. O tejto prozaičke s charakteristickým, nezameniteľným rukopisom som pri viacerých príležitostiach napísala, že ju vnímam ako autorku pomedzia, pričom som mala na mysli pomedzie poetické vytvárané dômyselným pohybom najmä medzi zónou svetla/tieňa, racionálneho/ zmyslového, vypovedaného/ naznačeného, verbálneho/ vizuálneho, aby som vymenovala aspoň niektoré…
Pôvabné prepojenie posledných dvoch zón sa stalo základným stavebným princípom autorkinej najnovšej knižky Čo som videla pri jazere. Was ich am See zu sehen bekam. Hoci v pozadí jej textov som vždy vycítila tichú prítomnosť farieb a aj tvarov, v takejto explicitnej forme dala tomuto prelínaniu autorka vyniknúť práve tu, v “jazernej” knižôčke básničiek, ktorým, ako uvádza hneď v úvode, “sa nechce rýmovať”. Knižka je očividne určená detskému čitateľovi, no azda nie je náhoda, že v tiráži sa neuvádza odporúčaná veková kategória, texty a ilustrácie môžu totiž podľa mňa osloviť aj dospelejšieho čitateľa, zaujať ho nápaditosťou, lyrickosťou, inteligentnou vtipnosťou, rozihranou obrazotvornosťou, modernosťou, ale zároveň ponorenosťou do sveta rozprávok…. “Nerýmujúce sa” básničky sú vlastne malými úvahami, skicami minipríbehov, prúdmi pocitov, impresií vyvolaných prechádzkami pri Starnberskom jazere. Bodnárovej záznamy o videnom, ale aj tušenom, o reálnych veciach, ľuďoch, zvieratách a rastlinách prináležiacich k okoliu jazera, ale aj o obrazoch našepkaných rozšantenou fantáziou sa dopĺňajú s ilustráciami Juraja Bartusza tak, že utvárajú organický celok, a takto zjednotené, poeticky príbuzne naladené, nás prizývajú načúvať spolu s autorskou dvojicou zázračnej hudbe jazerných hĺbok, či kochať sa predstaveniami v jazernom kine, ktoré vyčarovali striedajúce sa ročné obdobia… Zámerne hovorím o autorskej dvojici, pretože obe časti knižky – textovú a obrazovú – vnímam ako úplne rovnocenné, vzájomne sa dotvárajúce, a čo je azda dôležité opätovne zdôrazniť: vzácne súzvučiace, vydychujúce tú istú atmosféru, v ktorej nemožno nevycítiť tiché vanutie čínskej filozofie i maľby. Podobnú poetickú a štýlovú naladenosť zachováva aj citlivý preklad do nemčiny.
Nápad pripraviť takúto dvojjazyčnú knižočku sa mi zapáčil hneď, ako sa mi dostala do rúk. Vďaka prekladu textovej časti do nemčiny majú “jazerné záznamy” šancu jednak stať sa príťažlivým doplnkovým čítaním pre deti učiace sa tento jazyk, jednak dostať sa aj do nemecky hovoriaceho čitateľského okruhu. Celkovým dojmom (vrátane vkusnej grafickej úpravy) tam môže knižka dobre reprezentovať (nielen túto dvojicu) slovenských tvorcov.
Etela Farkašová
