Cudzoložstvo - Paul Coelho

Hlavná hrdinka novely Paula Coelha Cudzoložstvo (Ikar 2014, preklad Jana Benková Marcelliová) sa volá Linda, žije v bezpečnej, vyspelej krajine – vo Švajčiarsku, má stabilné spoločenské zázemie, lukratívne zamestnanie novinárky v prestížnych ženevských novinách, pohodlné manželstvo s bohatým finančníkom a šťastnú, zdravú rodinku. Má všetko! No dospieva do štádia, keď pocíti, že nemá nič: unavuje ju dokonalá jednotvárnosť a zároveň sa bojí, že o ňu príde. Jej protichodný pocit začne byť pre ňu dominantným bytostným problémom po tom, čo sa zrodí z odpovede nemenovaného spisovateľa, ktorého spoznala pri jednom z rozhovorov – nad osobné šťastie vyzdvihol potrebu lásky, „hoci je to nebezpečné, lebo nevieme, čo nás čaká“. V spisovateľovom názore priamo spoznávame Coelha, takže tridsaťjedenročná Linda môže predstavovať príbeh, ktorý domýšľal ako alternatívne existujúci sled dôsledkov z vlastných stretnutí s novinármi a čitateľmi. Je to nepochybne zaujímavý prístup. Autor z neho vo výsledku vyťažil citovú melodramatickú výpoveď súčasníčky, s ktorou sa všeobecne môže ľahko stotožniť nielen čitateľka, ako by sa mohlo hneď zdať, ale pre univerzálnosť témy aj čitateľ. Lindu nechal hovoriť o sebe v prvej osobe, autenticky, nakrátko, čo spolu so segmentovaním textu na epizodické úseky pripomína moderné statusové, blogerské písanie, čím sa dosahuje štýlová blízkosť k širšiemu publiku. Rozprávanie sa stáva psychologickou sondou, vyrozprávaním sa zo svojho života, zdôverením. A možno až do takých detailov, ktoré vyznievajú šokujúco, no o to sú zaujímavejšie a uveriteľnejšie. Depresia, apatia a melanchólia privedú Lindu pri hľadaní samej seba až k vzťahu k bývalej študentskej láske, teraz vplyvnému politikovi Jacobovi, pri ktorom sa prebúdza, očisťuje a uvoľňuje v niekoľkých perverzných stretnutiach. No nie natrvalo. Jej cesta pokračuje, zisťuje, že so svojím prázdnom nie je sama, spoločnosť trápia politické sprostosti, ambulancie psychológov sú preplnené, vedomie viery v Boha slabé, Linda však zo svojho trápenia musí nájsť východisko. Paradoxne práve cudzoložstvo ju posunie k definitívnej odpovedi a nájdeniu pokoja. Coelho tak znovu provokuje zaužívaný duchovný pohľad na hriešnosť, ľudskú slabosť, na vinu i trest. Ako sa to teda s Lindou skončí? Príbeh kulminuje na jeseň, príroda odumiera, no čo je dôležité, to podstatné v nej dozrieva: a v emotívne silnej záverečnej scéne, vysoko nad zemou, ako padajúce jablko, dozrieva aj Linda.