Autorský kolektív z Katedry slovenského ja-
zyka Filozofickej fakulty UK v Bratislave ne-
dávno predstavil monografiu s názvom Cudzosť
– jazyk – spoločnosť (Iris 2015). Ako už názov na-
povedá, monografia sa zaoberá vzťahom inakosti
a z nej prameniacej cudzosti – a to vo vzťahu k ja-
zyku i societe. Kniha sa svojím obsahom nielenže
zaraďuje medzi trendové lingvistické publiká-
cie tematizujúce kooperačný vzťah spoločnosti
a jazyka v duchu interdisciplinárnosti vied, ale
zároveň autori do slovenského (jazyko)vedného
prostredia zavádzajú impulzy novovznikajúcej
disciplíny – xenolingvistiky ako plnohodnotnej
súčasti vedy o cudzosti (xenológie).
Monografia nie je produktom prvotných úvah
o xenolingvistike a cudzosti v slovenskom ja-
zykovo-kultúrnom prostredí, ale je výsledkom
systematického výskumu autorov. Teoretickú
reflexiu cudzosti názorne podporujú autentic-
kým jazykovým materiálom (prepisy zvukových
záznamov rozhovorov a torzá internetových
diskusií).
Kniha aj napriek tomu, že sa na jej zrode po-
dieľalo viacero vedeckých osobností, vytvára
ucelený myšlienkový konštrukt. Úvodná časť
Cudzosť – interpretácia – xenoznak predstavuje
problematiku cudzosti ako jednu z fundamen-
tálnych stránok ľudského sveta. Ako zdôrazňuje
autor Juraj Dolník, cudzosť pramení z podstaty
človeka ako sociálno-psychologickej bytosti
a z prirodzenej opozície vlastné – cudzie, ktorá
určuje perspektívu vnímania sveta. Cudzosť je
totiž výsledkom interpretácie človeka, na základe
ktorej niečo/niekoho vydeľuje mimo svojho sveta.
Čomu človek (inštinktívne) nerozumie a nedo-
káže to (inštinktívne) interpretovať, je pre neho
(inštinktívne) cudzie. Ľudské reakcie na cudzosť
sú rôzne – strach, neistota až agresivita, niekedy
dokonca príťažlivosť, ba až fascinácia. Aj k týmto
aspektom sa vracajú ďalšie kapitoly a približujú
ich čitateľovi prostredníctvom spoločensko-poli-
tických a súkromných problémov na Slovensku.
Prínosom pre rozvíjajúcu sa xenoslovakistiku
je aj druhá časť knihy Cudzosť a kultúra. Autorka
Alena Faragulová pútavým spôsobom upozorňu-
je na doteraz málo reflektované otázky vzťahu
cudzosti, inakosti a kultúry a súčasne zviditeľ-
ňuje praktiky využívané v xenodiskurze s cieľom
dosiahnutia moci. Slovenský xenodiskurz vníma
ako neadekvátny, pretože podnecuje predsudky
a stereotypy motivujúce diskrimináciu minorit-
ných skupín, čo ilustratívne dokladá na interpre-
